Mimo národného tímu sa však v jednom tíme nestretli od juniorských čias v Spišskej Novej Vsi. Ba, dve sezóny boli aj veľkými rivalmi, keď jeden hájil bránku Košíc a druhý strieľal góly za Slovan. V aktuálnom ročníku si však Július (27) a Libor (25) Hudáčkovci užívajú spoločné pôsobenie vo švédskom Örebre.
Je to pre vás čosi výnimočné?
Július: V seniorskom tíme hráme spolu po prvý raz, ale v doraste a juniorke sme boli takmer stále spolu. Vždy som mal pred sebou o dva roky starších brankárov a Libor šiel k nám vyššie o čosi skôr.
Libor: Pre mňa je to, že hráme spolu, úplne normálne.
Július: Zvláštne by to bolo, keby sme boli v tíme šiesti súrodenci alebo aspoň jedna päťka (smiech).
Libor: Tak, mohli sme byť aspoň traja. Veď aj najstarší brat Kamil hral hokej. Bol obranca. No skončil už v pätnástich.
Július: Teraz je z neho doktorík.
V minulosti ste medzi sebou často preberali, komu sa ako darí. Bavíte sa o hokeji aj teraz, keď ste spolu denno-denne?
Július: Hokej ako téma rozhovor už ostáva len v šatni, či už po zápase alebo po tréningu.
Libor: Nedá sa celé dni debatovať o hokeji. Mimo štadióna už riešime úplne iné témy. Skôr náš osobný život. Keď sa niečo zvrtne na hokej, tak skôr na playstation.
Môžete sa v kabíne rozprávať po slovensky?
Július: Ale áno. Okrem nás dvoch sú v šatni aj dvaja Česi, takže medzi sebou debatujeme slovensky-česky. Inak hrá v kabíne prím angličtina.
Libor sa už dorozumie po anglicky?
Július: Celkom mu to ide (smiech). Má nejaké frázy, ktoré vie používať a to mu zatiaľ stačí.
Zvládne už v pohode aj rozhovor pre médiá?
Július: Nejaké už dával, ale či to bolo v pohode… (smiech)
Libor: Zlepšujem sa. S porozumením nemám problém, len mám slabú slovnú zásobu. Ťažšie sa mi skladajú zložitejšie vety.
A čo švédčina?
Libor: Poznám len pár základných a hokejových vecí. Aby som sa s niekým mohol porozprávať, to rozhodne nie. U mňa bolo veru oveľa dôležitejšie zlepšiť angličtinu.
Július: Ja rozumiem už skoro všetko. No potreboval by som nejakú učiteľku alebo kurz. Tie však bývajú poobede, a tak by som tam nevedel chodiť pravidelne. Manželka bola na tridsaťdňovom intenzívnom kurze a hovorí už úplne plynule. Je veľmi šikovná a veľa vecí si zapamätá na prvýkrát, ja musím slovíčko počuť dvadsaťkrát, aby som vedel, čo to je. Vo Švédsku aj pracuje. Je to pre ňu super, že nemusí len sedieť doma. Robí v kancelárii účtovníctvo, vybavuje rôzne objednávky a papiere. Pracuje od ôsmej do druhej-tretej popoludní, takže príde domov zhruba vtedy, keď ja zo štadióna. Už počas minulej sezóny robila v skyboxe na štadióne a postupne s ňou všetci začali komunikovať len po švédsky.
Trúfnete si už aj na rozhovor po zápase vo švédčine?
Július: Nedávno som jeden absolvoval, ale bol to novinár z denníka, takže si to mohol upraviť podľa potreby. Keď ma vyhlásili za najužitočnejšieho hráča minulej sezóny, tak som hovoril na slávnostnom odovzdávaní cien po švédsky. No šlo len o pár fráz a vedel som, čo sa ma budú pýtať, takže sa to dalo pripraviť. Som na tom, ako Libor v angličtine. So slovosledom nemám problém, slovám rozumiem, len mi rýchlo nenapadajú. Švédčina ale nie je ťažký jazyk – akoby pomiešaná angličtina s nemčinou. Keby by som vedel, že vo Švédsku ostaneme žiť, tak by som ju už zvládol. Každému pomáha, že tu všetci hovoria po anglicky, ale zároveň to znižuje motiváciu naučiť sa domácu reč.
Bola pre vás prítomnosť brata v tíme v úvode veľkou pomocou?
Libor: Neviem si ani predstaviť sám seba v inom klube vo Švédsku. Bol pre mňa veľkou oporou.
Je náročné hrať za Örebro s priezviskom Hudáček po tom, ako sa v minulej sezóne bratovi darilo?
Libor: Neberiem to tak. Možno si to všímajú novinári i niektorí fanúšikovia, ale ja s tým problém nemám. Snažím sa robiť si svoju robotu, Julo zase svoju. Keby som bol brankár a prídem do klubu po Julovi, iste by nás porovnávali, ale takto je to úplne iné.
Ako zvládol Libor prechod do SHL?
Július: Dobre. Zvláda to. Mesiac-dva potreboval na aklimatizáciu, keďže pôsobí po prvý raz v zahraničí a mal jazykovú bariéru. Pomohla mu možno aj zmena postu, keď prešiel na centra.
Foto: SITA, Marián Peiger
Nebol problém preorientovať sa?
Libor: Až do prechodu medzi mužov som hrával centra. Päť rokov som však bol na krídle, takže som si na to zvykol. Nemusel som sa toľko vracať späť, čo bolo príjemné (smiech). Teraz je na mne viac zodpovednosti v defenzíve. Keď predtým cezo mňa prešiel nejaký obranca, nič strašné sa nedialo. Teraz neubránim útočníka a hneď je v šanci. Nemôžem si dovoliť chybu.
Július: Keď s Liborom podpisovali zmluvu, pýtali sa ma z klubu, či niekedy hrával centra. Takže s ním na tento post počítali.
Teraz ste asi vďačný trénerovi Rostislavovi Čadovi, ktorý vás nútil, aby ste pracovali na zlepšení defenzívy…
Libor: Presne tak. Nútil ma do toho, lebo videl, že to niekedy flákam. No najväčšiu školu bránenia mi dal fínsky tréner Petri Matikainen. Videl, že dopredu viem, ale dozadu som slabší. Chcel, aby som sa pod ním zlepšoval a dalo mi to veľa.
V švédskej lige patrí Örebru desiata priečka. Sú vo vedení klubu spokojní?
Július: Na 99 percent to vyzerá na predkolo play off. Už ide len o to, z ktorého miesta doň postúpime. Hrá sa len na dva víťazné zápasy, takže výhoda domáceho prostredia býva výrazná. Preto by sme chceli skončiť ôsmi, na Växjö strácame len šesť bodov. To sa dá dobehnúť. Mali sme šancu aj na prvú šestku, ale pred prestávkou sme podľahli Brynäsu 2:3 a strata naň narástla už na jedenásť bodov. Zmazať ju je viac-menej nereálne. No naše postavenie odzrkadľuje silu tímu. Sme priemerné mužstvo, nemáme najvyššiu kvalitu a zároveň nie sme ani slabí. Brzdí nás, že vyhrávame so silnými, ale strácame dôležité body so slabšími. S Rögle a Malmö, ktoré sú za nami, sme prehrali po tri zápasy a dva s poslednou Karlskronou. Tá ma pritom len štyri výhry v riadnom hracom čase. Ak by sme zvládli predkolo, vo štvrťfinále by nás čakala Skelleftea alebo Frölunda, proti ktorým sa nám zatiaľ veľmi darí, čo je dobré na psychiku. Len tam musíme postúpiť, potom to bude zaujímavé.
Vyhovuje vám švédsky štýl hokeja?
Libor: Vo Švédsku sa trochu viac korčuľuje, v KHL sa hrá technickejšie a nehrá sa toľko do tela ako vo Švédsku. Mne je to celkom jedno, som mladý a musím sa prispôsobiť. Teraz mám menej času niečo vymyslieť, keď sa ku mne dostane puk. Navyše sa hrá taktickejšie. Piati hráči sa pohybujú spoločne, spolu bránia aj útočia. Dodržiavajú systém. V KHL je to počas základnej časti niekedy iné. Zvykol som si aj na mesto. Je super. Nie veľké ani malé. Máme milión možností, kam sa dá ísť najesť či zabaviť. Najčastejšie chodím na suši. A keďže priateľka je dva týždne so mnou a ďalšie dva doma na Slovensku, tak často zájdem k Julovi na večeru. Jeho manželka varí veľmi dobre.
Sledujete, ako sa darí Slovanu?
Libor: Samozrejme. Chalanom držím palce. Som rád, že postúpili do play off a zažijú atmosféru, ako my v prvej sezóne. Je to na zimomriavky. Verím, že nejaký zápas doma vyhrajú. Teraz ku koncu, keď bojovali o play off, som sledoval viacero zápasov. Vlastne vždy, keď som mal čas a možnosť. No práve posledný súboj s Rigou som nevidel.
Július: Tiež mám v Slovane pár kamarátov, ale zápasy príliš nesledujem. Nemám na to čas. Skôr si pozriem výsledky, občas zostrihy. Sledujem aj to, ako sa vyvíja slovenská liga.
Vlani strávil v Örebre tri mesiace Pavol Skalický. Čo hovoríte na jeho výrazné napredovanie v drese Slovana?
Július: U nás odohral dva zápasy a hral v nich dobre, ale klub ho bral najmä ako posilu pre juniorku. Jeho smolou bolo, že sa mužstvu veľmi darilo a tréner nemal dôvod zasahovať do zostavy. Tento rok by si úplne bez problémov zahral aj u nás. Paľov veľký hendikep bol, že vôbec nevedel po anglicky. Komunikácia s trénerom a spoluhráčmi je v takom prípade veľmi náročná. Teraz je doma na Slovensku, hrá dobrú ligu, dali mu priestor a využil to. Nejaké zápasy, ktoré som videl, tak hral vo štvrtom útoku ozaj dobre. Som rád, že sa mu darí. Ďalší šikovný chalan zo Spišskej.
Na prvých dvoch reprezentačných akciách ste pre štrajk chýbali. Tešili ste sa na domáci Slovakia Cup o to viac?
Július: Reprezentačné akcie v novembri, decembri a februári vám vhodne predelia klubovú sezónu. Môžete ísť domov, vidíte známych. Teraz sme na úvodných dvoch turnajoch neboli a sezóna vo Švédsku sa mi zdala akási dlhá. Chýbalo mi to. Nikdy predtým som nehral pod trénerom Cígerom, ale je to pohodový človek a vie vytvoriť dobrú atmosféru. Libor ho pozná lepšie.
Libor: Viedol ma necelú sezónu v Slovane. Pre klub to nebol vydarený ročník, Zdeno počas neho odišiel, ale ja som bol pod jeho vedením spokojný a mal som dojem, že aj on so mnou. Takže skúsenosti s ním mám len dobré. Všetci sa tešíme, že štrajk je už minulosťou. Každý chalan má sen dostať sa do reprezentácie a ja som rád, že som sa mohol ukázať novým trénerom aj domácemu publiku.
Foto: SITA, Ján Viazanička
Aj v Žiline ste potešili divákov svojou Hudashow. Robíte to len kvôli ľuďom v hľadisku alebo aj kvôli sebe?
Július: Viackrát som spomínal, že celé to začal Miro Lipovský v Košiciach. Vedel prejaviť svoju radosť po víťazných zápasoch a zabával ľudí, tak si to diváci vyžiadali aj odo mňa. Kričali moje meno a ja som sa chytil. V Örebre sa to dostalo na inú úroveň. V klube funguje marketing na výbornej úrovni, a tak im padlo vhod, že prišiel niekto, ako ja. Urobili tomu promo, vytvorili značku a dali vyrobiť poháre, tričká, šály a iné reklamné predmety.
Libor: Zväčša si tie Julove kúsky pozriem až doma v televízii. Keď sa predvádza, sme už zvyčajne v šatni a hovoríme si niečo po zápase.
Július: Už som ho chcel aj zapojiť, ale nechcel ísť.
Libor: Boli sme vtedy dohodnutí, ale neodohral som dobrý zápas, tak som to nechal na nejaký lepší.
Spomínali ste playstation. Kto je lepší vo vašich hokejových a futbalových zápoleniach?
Libor: Veď povedz (so smiechom).
Július: Ja som lepší, ale on má viac šťastia.
Libor: Skromne poviem, že som lepší ja. No v poslednom období niečo povyhrával aj Julo.
Július: Je to tak na striedačku. Raz vyhrávam ja, inokedy Libor. Je to aj o psychike (smiech).
V minulej sezóne ste mávali so spoluhráčmi aj súťaže v spievaní. Pokračujú?
Július: Sme väčšia partia. Okrem českých spoluhráčov sme sa v meste stretli aj s pár slovenskými lekármi. Zrazu je nás tu veľa. Spievame zväčša len v piatok alebo v sobotu.
Libor: V nočných hodinách.
Július: Susedia v bytovke si na to zvykli, no nedávno sme sa presťahovali do domu, takže môžeme spievať, koľko chceme (smiech).