Spomienky sú hrejivé. V roku 2000 postúpili zverenci Jána Filca po skvelej jazde zomknutej partie okolo kapitána Miroslava Šatana do finále proti Česku. A hoci v ňom po veľkom boji podľahli 3:5, slovenský hokej sa tešil z historicky prvej medaily seniorskej reprezentácie.
Súčasnosť veľa dôvodov na podobný optimizmus neposkytuje. Ba ešte pred pár dňami hrozilo, že do dejiska na rieke Neve pocestuje reprezentácia v oklieštenom zložení. Hrozil jej bojkot(!) časti hráčov – aj najväčších hviezd. Ak by niekto v nedávnej minulosti spomenul bojkot v súvislosti s hokejom, vysmiali by ho a ťukli mu na čelo. Po necelých šestnástich rokoch od pamätného striebra, čo je približne život jednej hráčskej generácie, klesol slovenský hokej k výstražnému bojkotu.
Pol roka má na to, aby našiel súceho prezidenta hokejového zväzu. Súčasnému šéfovi Igorovi Nemečkovi skupina hráčov okolo ich lídra Michala Handzuša vyčítala, že voľby, ktoré vlani na júnovom kongrese vyhral, boli nedemokratické. Práve ony sa stali spúšťačom štrajku. Oba znesvárené tábory sa po takmer polročnom napätí pred pár dňami dohodli a podpísali verejný záväzok. Bojkot sa skončil, súboj o prezidentské kreslo sa rozbehol. Do májového Petrohradu pôjde slovenská reprezentácia v najsilnejšom možnom zložení. Ako dopadne, ťažko odhadnúť, rovnako ako meno šéfa hokejového zväzu, ktorý vzíde z avizovaných júnových volieb. Už podľa nových pravidiel.