Po prvej štvrtine základnej časti má priemer 1,58 inkasovaného gólu na zápas a s úspešnosťou 93,64 % zásahov dominuje brankárom v českej extralige. „Som rád, že výkony mužstva sa odzrkadľujú aj na mojich individuálnych štatistikách,“ konštatoval 28-ročný rodák z Nitry.
Ako si užívate pôsobenie v Olomouci?
Zatiaľ je to výborné. Darí sa mužstvu, víťazíme, získavame body a to je najdôležitejšie. Chytili sme začiatok sezóny, kde sme ťahali sedemzápasovú víťaznú šnúru. Už v príprave sme naznačili svoj potenciál a doteraz ho napĺňame. Základným cieľom je vyhnúť sa baráži a skončiť do desiateho miesta.
Naposledy ste v Zlíne prehrávali už v 16. minúte 0:3. Nad čím ste vtedy rozmýšľali?
Nebolo to príjemné. Dovtedy sme boli aktívnejší, dostávali sa do šancí a Zlínu tam padali šťastné góly. Necítil som sa zle a som rád, že ma tréner nestiahol. V Olomouci som za taký krátky čas ešte tri góly nedostal, ale počas kariéry sa mi to stalo viackrát. Nerobil som z toho prehnanú vedu.
Napokon ste duel famózne otočili a zvíťazili 4:3. O čom to svedčí?
Dôležité bolo, že sme po treťom inkasovanom góle v rozmedzí jednej minúty strelili dva góly. Psychicky nás to nakoplo a v druhej tretine sme obrat dovŕšili. Vedeli sme, že Zlínu sa v posledných dueloch príliš nedarilo, kým my sa nachádzame v hernej pohode. Potvrdili sme to a získali cenné body.
Z trinástich odchytaných zápasov ste až v deviatich doviedli mužstvo k víťazstvu. Olomouc zatiaľ inkasoval najmenej gólov a navyše dominujete v brankárskych štatistikách celej súťaže. Aký je to pocit?
Som rád, že výkony mužstva sa odzrkadľujú aj na mojich individuálnych štatistikách. Cítim dôveru trénera i spoluhráčov. Víťazstvá nás posúvajú vpred, dodávajú sebavedomie. Veľkú rolu zohrávajú aj obrancovia, ktorí sú obetaví a pomáhajú mi.
Olomouc sa momentálne nachádza na 3. mieste. Panuje v meste pravý hokejový ošiaľ?
Celé mesto žije hokejom. Na domáce zápasy chodí pravidelne 5-tisíc divákov, ktorí sú fantastickí. Celý zápas nás ženú vpred. V Olomouci je taká plechová aréna, kde je výborná akustika a atmosféra je vskutku búrlivá. Fanúšikovia chodia aj vonku k súperom. V pondelok ich prišlo do Zlína okolo osemsto a aj vďaka ich podpore sme duel zvrátili.
Po domácich víťazstvách zabávate fanúšikov aj oslavnými gestami. Ako k tomu prišlo?
Robím to spontánne. Väčšinou napodobňujem nejaké športy. Po zápase s Třincom som pádloval hokejkou, akoby som sa niesol na kajaku. Predtým som skúšal aj atletiku. ,Neblbnem' tam zas príliš dlho. Trochu poteším fanúšikov a idem za chlapcami do kabíny. Nie je to nič prehnané. Vždy približne viem, čo chcem spraviť a keď zvíťazíme idem do toho.
V Olomouci pôsobíte aj s viacerými krajanmi. Ako trávite voľný čas?
Olomouc je pekné historické mesto. Bývame priamo v centre a so spoluhráčmi chodíme často na kávu i večeru alebo so synčekom absolvujeme prechádzky. Okrem rodiny trávim najviac času s Dávidom Bucom.
Chodí vás sledovať na štadión čochvíľa 3-ročný syn Samko?
Samozrejme, je mojím verným fanúšikom. Keď cez zápas nezaspí, tak ma aj povzbudzuje (smiech).
V čom je česká najvyššia súťaž odlišná v porovnaní so slovenskou?
Je viac taktickejšia a asi aj defenzívnejšia. Kluby sú bohatšie a môžu si dovoliť kvalitnejších hokejistov. Má o niečo vyššiu úroveň. Aj slovenská liga má svoju kvalitu. Pre fanúšikov je možno ešte atraktívnejšia. Vidia viac šancí i gólov.
Patríte medzi hokejistov, ktorí vyjadrujú nevôľu nad aktuálnym stavom slovenského hokeja. Oslovil vás reprezentačný tréner Zdeno Cíger ohľadom účasti na Nemeckom pohári?
Oslovil, ale stojím si za vyhlásením a naplno podporujem skupinu okolo Michala Handzuša. Verím, že sa táto situácia čoskoro urovná a slovenský hokej naberie správny vietor.
Ako vnímate situáciu okolo vášho brankárskeho kolegu Mareka Čiliaka, ktorého riešila disciplinárna komisia Slovenského zväzu ľadového hokeja kvôli jeho vyhláseniam?
S Čilom som pravidelne v kontakte. Neviem, ako to je presne s tým disciplinárnym trestom. Sú to však zvláštne okolnosti, ktoré tiež o niečom svedčia.