Hoci už pred pár dňami sa objavili optimistické záblesky, že sa chýli ku koncu, nie je to tak. Pod avizovaným memorandom stále chýbajú podpisy kompetentných.
Od kongresu Slovenského zväzu ľadového hokeja, na ktorom opätovne zvolili za jeho prezidenta Igora Nemečka vo voľbách, ktorých férovosť spochybňuje silná skupina hráčov pod vedením skúseného reprezentanta Michala Handzuša, už uplynuli vyše tri mesiace.
Obrazne – čo mesiac, to jedna tretina zápasu. V prvej akoby malo prevahu nové vedenie zväzu. Voľkalo si po vyhratých voľbách, nereagovalo na kritické pripomienky v štýle víťaz berie všetko. Keď hráči v druhej tretine vytiahli z repertoáru bojkot reprezentácie ako najsilnejší kaliber, funkcionárov zrazu dobehla ich krátkozrakosť.
V treťom dejstve sa spamätali, ponúkli zmenu stanov i prísľub mimoriadneho kongresu s novými voľbami – ako to požadujú hráči. Už-už sa črtalo, že príde k očakávanému prieniku stanovísk, stvrdenom memorandom, ale zatiaľ k nemu nedošlo. Hráčom chýba stopercentná garancia nových volieb, Nemeček tvrdí, že sám pred mimoriadnym kongresom neodstúpi, ako ho na to v jednom bode vyzývajú hráči.
Bludný kruh sa tak dostáva na jeho začiatok. Zdĺhavému zápasu, ktorý už unavuje nielen hokejovú verejnosť, ale aj jeho aktérov, hrozí predĺženie. Kto v ňom strelí gól a rozhodne, je stále otázne. A ak nedôjde ku kompromisu, prvou skúškou odolnosti hráčov bude nominácia na novembrový Nemecký pohár. Tréner reprezentácie Zdeno Cíger, ktorému čas uteká najviac, aspoň bude vedieť, kto bojkot myslí vážne a kto len solidárne.