„Teším sa, že môžem pokračovať v načatej práci z nedávnej minulosti. Niektoré projekty sa medzitým naplno rozbehli, iné začneme teraz uvádzať do praxe,“ tvrdí 65-ročný skúsený odborník.
O návrate na zväz
Prácu pre slovenský hokej – v akejkoľvek pozícii – vnímam ako veľkú česť. Preto som nemal veľmi čo zvažovať. Hoci som sa v Poprade cítil veľmi dobre, túto ponuku som nemohol odmietnuť. V klube som sa stretol s výborným kolektívom ľudí zapálených pre hokej. Za štyri roky sme dosiahli slušné úspechy – štyri medaily so žiakmi a jednu s dorastencami. Naša práca mala zmysel a prinášala výsledky. V Poprade sme pracovali aj na projekte hokejovej akadémie, ktorým som sa zaoberal už počas práce na zväze. Akadémiu sme sčasti otvorili a následne ju prezentovali na SZĽH aj u príslušného ministra. Na zväze sa týmto projektom začali vážne zaoberať, tak som prijal ponuku vrátiť sa späť a pokračovať v začatej práci.
O náplni svojej práce
Pôjde o koncepčnú prácu. Šéfom mládeže a členom výkonného výboru je Robo Švehla, ja som pod ním a budem to celé dennodenne riadiť. Najprv si musíme nastaviť režim práce – sledovanie hráčov, selekcia a oponentúry pri nominácii hráčov, aby nám nik neunikol z pozornosti. Na kontrolu sú vyčlenení krajskí metodici, ktorých má pod patronátom Andrej Výboh z metodického oddelenia. Na nich budeme prenášať požiadavky od reprezentačných trénerov. Naši tréneri na medzinárodných akciách vidia najnovšie trendy v mládežníckom hokeji. Práve to chceme cez metodikov a nami platených mandátnych trénerov prenášať aj do tréningovej praxe v kluboch. Aj ja budem chodiť do klubov. Nie na kontroly, ale na nezáväzné konzultácie.
O tréningových strediskách mládeže
Naše projekty sú beh na dlhé trate. Všetko sa odvíja najmä od peňazí. Čakáme, ako dopadne zákon o športe. Chceli by sme však, aby aj štát viac pomáhal pri práci s mládežou. Treba sa vrátiť k niektorým starým veciam, ktoré u nás dlho fungovali. Často sa u nás hovorí o švédskom modeli, ale Švédi len zdokonalili to, čo fungovalo u nás – tréningové strediská mládeže. Chodili k nám na stáže a my sme chodili pomáhať priamo k nim. Zobrali československý systém a vylepšili ho o svoje hokejové gymnáziá. V tomto to majú jednoduchšie, lebo ich školský systém je jednotný. U nás je veľký rozdiel medzi gymnáziami, odbornými učilišťami a odbornými školami. Nie každý hokejista môže ísť na gymnázium, preto potrebujeme zladiť študijný program so športovým. Uvažujeme, ako to spraviť, aby to fungovalo.
O prvých krokoch
Najbližšia dôležitá akcia je Memoriál Ivana Hlinku, ktorý štartuje o necelé dva týždne. Počas neho usporiadame trénerské sympózium s účasťou medzinárodných lektorov. Budeme to robiť formou monoblokov. Zameriame sa na hru obrancov. Hovoriť sa bude o herných činnostiach jednotlivca, drilovacích cvičeniach a návodoch, ako riešiť konkrétne situácie. Pridáme názornú ukážku – tréneri budú sledovať tréning na ľade. Prednášať príde aj americký lektor z akadémie v Ann Arbor. Okrem toho sa musím oboznámiť s projektami, ktoré fungujú. O dvadsiatke viem viac. Navyše je tam skúsený tréner Bokroš, ktorý presne vie, ako má s mladými chlapcami robiť. Dôkazom je aj bronz z ostatných MS. Osemnástku si musím pozrieť dôslednejšie.
O projekte osemnástky
Projekt sa z prvej seniorskej ligy presúva do juniorskej. Považujem to za veľké pozitívum. V prvej lige sa hrá technickejšie a taktickejšie, ale chýba tam potrebné juniorské nasadenie a agresivita, ktoré sú charakteristické pre majstrovstvá sveta 18-ročných. Chlapci to musia dostať do krvi. Preto chceme, aby sme sa čo najviac stretávali s najlepšími juniorskými výbermi – a nemusia to byť len reprezentačné výbery. Voľakedy sme chodili na vynikajúci turnaj do Camrose v Kanade. Okrem slovenského, českého a fínskeho tímu tam hrali výbery kanadských juniorských súťaží. Úroveň turnaja bola veľmi vysoká. Je to vec marketingu a kontaktov. V Camrose už turnaj zanikol, ale v zámorí je podobných viacero. Kontakty máme a chceme nadviazať užšiu spoluprácu s USA Hockey. Američania žnú v ostatných rokoch v juniorských kategóriách veľa úspechov.
O nových projektoch
V každom odvetví spoločenského života vyselektuje kvalitu len konkurenčné prostredie. Musíme ho dostať aj do bežných súťaží. Páči sa mi projekt na vytvorenie lepšej súťaže pre deviatakov, aby sa najlepšie družstvá častejšie stretávali medzi sebou. Nie len na majstrovstvách Slovenska žiakov, kde odohrajú štyri stretnutia. Nech hrá Slovan čo najčastejšie s Košicami, či Trenčín s Nitrou, kde je kvalita žiackych tímov vyššia. Len tak budú hráči rásť. Skúšame to dať termínovo a geograficky dohromady a môže to byť prínos, ale počítať sa s tým dá až od ďalšej sezóny. Vysvetlím to na príklade. Keď ide hrať trebárs Slovan do Košíc, celý tréningový týždeň vyzerá úplne ináč. Koncentrácia hráčov je ďaleko vyššia, ako keď ich čakajú, bez urážky, Nové Zámky alebo Levice, vtedy vedia, že vyhrajú a otázkou ostáva len akým rozdielom – či 18:0 alebo 27:1. U nás doteraz platilo, že všetci sú si rovní a dostávajú rovnako, ale vo svete to tak nefunguje. Všade sú top tímy s najlepšími hráčmi zo spádových oblastí. Najlepší si musia vytvárať tlak medzi sebou v jednotlivých kluboch v tréningovom procese a zápasoch. Inak sa ďalej nepohneme.
O ambíciách v aktuálnej sezóne
Ťažko už teraz hovoriť, ako môžu skončiť osemnástka a dvadsiatka na šampionáte. V projektoch máme základ hráčov, ale viacero chalanov je vonku alebo ešte do zahraničia odíde. Potom je dôležité, aký priestor v nových kluboch dostanú, či tam budú pravidelne hrávať a v akých kvalitných súťažiach. Či sú vôbec použiteľní pre reprezentáciu alebo nie.