Strieborný olympijský medailista zo Salt Lake City považuje slovenského spoluhráča za jedného z najlepších, s akými sa počas bohatej kariéry v NHL stretol. „Teším sa, že si pripomenieme Pavlovu pamiatku a na Slovensku uvidím pár hráčov, ktorých už bežne nestretávam,“ vraví 46-ročný bývalý americký reprezentant.
Rozhodovali ste sa dlho, či pricestujete na Slovensko?
Všetci to robíme pre nášho bývalého výborného kamaráta, ktorý zahynul pri obrovskej tragédii. Vôbec nebolo ťažké rozhodnúť sa a prikývnuť na túto ponuku. Musíme absolvovať dva náročné lety a dosť sa nacestujeme, ale to v takomto špeciálnom prípade nehrá veľkú úlohu.
Ako si spomínate na Pavla?
V prvom rade to bol vynikajúci človek. Chlapík, s ktorým bola radosť spolupracovať. Vždy som ho rád videl v kabíne, lebo mu nikdy neschádzal obrovský úsmev z tváre. Hádam nik nemal problém vychádzať s ním. Okrem toho bol vynikajúci hokejista. Miloval všetko, čo súviselo s hokejom. Z ľadu schádzal pravidelne posledný, lebo na sebe tvrdo pracoval. Som presvedčený, že každý, kto mal tú možnosť, si hru s Pavlom užíval. Bol dokonalý spoluhráč.
Na čo sa na Slovensku najviac tešíte?
Uvidím pár hráčov, ktorých bežne nestretávam. Určite si na Slovensku užijeme kopu zábavy, no pochopiteľne, čaká nás aj niekoľko smutných okamihov počas samotných stretnutí, keď si pripomenieme Paľovu pamiatku. Zatiaľ si pobyt na Slovensku užívame, videli sme pár zaujímavých miest. Teším sa na zápasy i na fanúšikov. Dúfam, že ich zabavíme.
Na Slovensku vás ľudia poznajú najmä vďaka gólu, ktorý ste po Demitrovej prihrávke nestrelili. Viete, na čo narážam?
Samozrejme (smiech). Ten moment dokonale ukázal, aký bol Paľo hokejista a človek. V poslednom zápase základnej časti mohol streliť gól do prázdnej bránky, čím by si zabezpečil výkonnostný bonus za počet bodov. No on mi prihral, lebo vedel, že aj mne chýba práve jeden strelený gól do bonusu. Chcel, aby sme získali prémiu navyše obaja. Do konca ostávali asi dve sekundy, takže som musel okamžite strieľať. No hráč súpera, český obranca Jaroslav Modrý, ak sa nemýlim, strelu zblokoval a zápas sa skončil. Bolo mi Pavla veľmi ľúto, lebo on by prázdnu bránku iste trafil. V tom momente predviedol, aký bol nesebecký hráč. To by urobil málokto.
Obaja ste vraj potom od vedenia klubu spomínané bonusy dostali.
Nie tak úplne. Blues vyplatili Pavlovi polovicu bonusu, čo bolo od nich správne gesto. No ja som nedostal nič (smiech). Napriek tomu je to krásny príbeh o Pavlovi a jeho prístupe k hokeju.