Napriek tomu bolo vidieť, že zaradenie medzi najväčších velikánov slovenského hokeja Zdena Cígera dojalo. V sobotu ho v rámci galavečera Hokejista roka uviedli do Siene slávy slovenského hokeja a 44-ročný rodák z Martina neváhal označiť tento okamih za vrchol svojej bohatej a úspešnej kariéry.
„Nečakal som to. Stále sa cítim mlado. Takéto ocenenie je však veľmi príjemné. Človek pri takejto príležitosti bilancuje, čo počas dlhých rokov pri hokeji dosiahol. Vybrať to najcennejšie je však veľmi náročné. Niekedy vás totiž najviac potešia úplné maličkosti. Momentálne je však pre mňa číslo jeden práve uvedenie do Siene slávy. Je to veľmi významné ocenenie, hoci jeho dosah si plne uvedomím až neskôr,“ priznal bývalý československý i slovenský reprezentant.
Krídelník, ktorý odohral v zámorskej NHL viac než 350 stretnutí, naposledy obliekal dres bratislavského Slovana v sezóne 2005/06. Nikdy síce hráčsku kariéru oficiálne neukončil, no odvtedy sa venoval už len trénerstvu. Pracoval ako asistent reprezentačného trénera Júliusa Šuplera, viedol Slovan (získal s ním dva majstrovské tituly) a momentálne sa venuje vo svojej hokejovej akadémii najmä deťom zo sociálne slabších rodín.
„Dlho som tvrdil, že kariéru som ešte neukončil. Už to však asi siliť nebudem. Na návrat sa necítim,“ usmieval sa majiteľ bronzových medailí z MS 2003 (v drese Slovenska), 1989 a 1990 (v drese Československa). „Zamýšľal som sa nad tým, že usporiadam nejaký rozlúčkový zápas. Uvidíme, možno to príde, možno nie. Už však určite nepoviem, že sa vraciam na ľad. Práca s deťmi ma baví a napĺňa,“ dodal.
Radosť mu robí každodenné zlepšovanie jeho mladých zverencov, ale aj ich prvé zápasy za Hobu Bratislava, s ktorou akadémia spolupracuje. „Spočiatku som nevedel, čo z tohto projektu bude. Po troch rokoch môžem skonštatovať, že sa stále posúvame dopredu a zlepšujeme. Moji chlapci sú tak trochu ‚divočáci‘. No všetci chcú. Hrajú hokej, lebo ich baví. Nikoho do toho netlačí otec alebo mame, také dieťa by náš kolektív medzi seba nepustil,“ pochvaľuje si Cíger.
Priznáva, že je pre neho dôležité, že sa stále pohybuje okolo hokeja. „Po skončení kariéry som sa rýchlo dostal k trénovaniu seniorov, potom detí. Som rád, že nemusím robiť niečo, čo ma nebaví. Hokeju sa hádam trošku rozumiem,“ tvrdí.
Vie si ešte predstaviť návrat k seniorom? „Neriešim to, žiadna konkrétne ponuka teraz neprišla. Vlani som mal ponuku z Trenčína a bol som z toho zmätený. No nechcel som opustiť to, čo robím. Niekto by mohol povedať, že ide len o tridsať detí, ale neviem si predstaviť, že by som sa na ne vykašľal,“ vysvetľuje.