„Bolo by to krásne ukončenie kariéry. Ak sa to podarí spolu so Žigom Pálffym v jednom drese, bude to úžasné,“ vraví Jozef Stümpel (41), kapitán hokejistov Nitry.
Vytvoríte v budúcej sezóne útočnú dvojičku so Žigmundom Pálffym?
Je to stále otázne. Rozhodnutie záleží len od neho. Treba sa ho spýtať, možno vám povie viac.
Ako veľmi túžite po spolupráci s Pálffym?
Žigo je výnimočný hráč. Dvojičku sme vytvorili na začiatku kariéry v Nitre a často sme spolu hrali aj v reprezentácii. Naposledy na olympiáde vo Vancouvri 2010. Budem rád, keď oprášime našu spoluprácu, schuti si zahráme a pobavíme ľudí.
V čom tkvie tajomstvo takmer dokonalej súhry medzi vami a Pálffym?
Navzájom sa výborne poznáme. Na ľade sa vieme vždy dopĺňať a sme nastavení na rovnakej vlnovej dĺžke.
Pomohol by príchod hokejovej legendy Nitre i celej extralige?
Napriek tomu, že v Nitre nemáme núdzu o fanúšikov, bol by Žigo veľkým ťahákom. U nás doma i na súperových štadiónoch.
Ako prebieha vaša letná príprava?
Minulý týždeň sme skončili prípravu na suchu, teraz máme chvíľu voľno. Udržiavam sa však stále v kondícii. S pribúdajúcimi rokmi je to čoraz náročnejšie, ale korčule na klinec sa ešte nechystám zavesiť.
Uvedomujete si, že ste jediným slovenským hráčom, ktorý vyhral majstrovstvá sveta v hokeji i hokejbale?
Pravdaže, je to príjemný pocit a som na to patrične hrdý.
Aké najväčšie rozdiely sú medzi hokejom a hokejbalom?
V hokejbale treba neustále poctivo behať. Na ľade sa môžete miestami aj vyviezť a len tak si oddýchnuť.
Ako z pozície prezidenta hokejbalovej únie na Slovensku hodnotíte tri zlaté kovy.juniorských výberov na nedávnom svetovom šampionáte?
Je to historický úspech pre slovenský hokejbal. Ešte nikdy sa nepodarilo jednej krajine získať na šampionáte tri zlaté medaily. Navyše, na Slovensku bola najväčšia účasť tímov v histórii. Bolo to o to krajšie, že sa nám to podarilo pred vlastnými divákmi.
Posledné dve sezóny ste strávili doma v Nitre. Nechýba vám život v Amerike?
Kým som hral v NHL, bolo tam výborne. V Nitre som však doma, mám tu rodinu, známych a som tu spokojný.
Aký najpamätnejší moment ste zažili pri hokeji? Naopak, čo vás najviac sklamalo?
Človek sa teší z každého víťazstva a naopak prehry sú vždy sklamaním. Zlato z majstrovstiev sveta vo Švédsku 2002 považujem za vrchol kariéry.
Vymenili by ste zlato z národného dresu za Stanleyho pohár?
Každý pohár i medaila má svoje čaro. Je ťažké získať v hokeji všetko a podarí sa to len skupinke vyvolených. Nemal som šťastie vyhrať Stanleyho pohár, ale podarilo sa mi získať dve medaily zo svetového šampionátu. Treba si vážiť všetky úspechy a vedieť sa z nich tešiť.
Stíhate sledovať aj futbalové majstrovstvá sveta v Brazílii? Kto je vaším favoritom?
Bez toho to nejde. Niektoré zápasy sú na vysokej úrovni, iné sú nudnejšie. Výborne hrajú Francúzi i Nemci. Mojím čiernym koňom sú však od začiatku turnaja Belgičania.
Futbal si vraj zahráte aj súťažne…
Dobrí kamaráti a bývalí hokejisti ma nahovorili, aby som si s nimi zahral za Iliašovce a podporil tak klub, v ktorom vyrastali. V poslednom zápase sezóny sa mi dokonca podarilo z pokutového kopu aj skórovať.
Nastúpili ste so svojím tradičným číslom 15. Čím je pre vás výnimočné?
V minulosti s ním hral Dárius Rusnák i Igor Liba. Obaja boli mojimi vzormi. Toto číslo sa mi zapáčilo a natrvalo mi prischlo.
Máte ešte nejaký hokejový sen?
Vyhrať majstrovský titul s Nitrou. Najlepšie so Žigom. Bola by to krásna bodka za kariérou.