Pár rokov trvalo, kým sa u západných susedov začali uplatňovať slovenskí brankári. Igor Murín prvý prelomil bariéru, získal uznanie a rešpekt, Zlínu pomohol v roku 2004 k historickému titulu. V pardubickom zlate sa lesknú Lašákove výkony, v třineckom Hamerlíkove. „Takmer všetci prešli našou brankárskou školou. V lete sme organizovali už jej 21. ročník. V deväťdesiatych rokoch sme začali systematicky pracovať s brankármi. Teší nás, že viacerí patria k oporám v zahraničných kluboch,“ pripomína Ján Filc. Školu vedie s Rudolfom Jurčenkom, prešlo ňou vyše dvetisíc brankárov.
Čiliak: Pomýšľame na titul
Vraví sa, že brankári dozrievajú okolo tridsiatky, no 23-ročný Marek Čiliak, momentálne s najlepšími štatistikami v českej extralige, patrí k nastupujúcej generácii. Zvolenský rodák pred ôsmimi rokmi zamieril do Brna – a v tejto sezóne sa dočkal premiéry v extraligovom tíme Komety. Kým sa tak stalo, zbieral skúsenosti aj v Senici, Nitre, Znojme a Třebíči. Po spoľahlivých výkonoch v brnenskej farme siahla po ňom Kometa – a bývalý slovenský reprezentant do 20 rokov si v nej vybojoval post jednotky. Hoci s tým celkom nesúhlasí.
„Jednotkou ma nik neurčil, ani teraz sa za ňu nepovažujem. Stať sa môže čokoľvek. O tom, kto ide do bránky, rozhodnú tréneri. S tým, ako som vstúpil do tejto sezóny, som zatiaľ spokojný. Môže byť moja najlepšia, no nechcem predbiehať. Každý zápas si užívam.“ Jedným dychom pochváli výbornú partiu v kabíne a bez okolkov povie, že rád by s Kometou, aktuálne tretím tímom českej extraligy, oslavoval titul.
„Mužstvo na to máme, pravý športovec si dáva najvyššie ciele. Nižšie mať nemôžeme. Máme najlepšiu obranu v súťaži, vzadu hráme veľmi zodpovedne. Strieľame aj dosť gólov, mužstvo je vyvážené,“ zdôrazní jeden z kľúčových hráčov. Patrí k pokojnejším typom. „Nebývam nervózny, tým by som si len poškodil. Nezapájam sa ani do konfrontačných situácií. Po víťazných zápasoch predvediem nášmu skvelému publiku nejaké skokové variácie i kotrmelce. Vopred si však nič nepripravujem, improvizujem podľa toho, čo mi napadne,“ naznačí.
Prizná, že za najnepríjemnejšieho súpera považuje pražskú Slaviu. „Hrá zvláštny hokej. Nehrnie sa dopredu, skôr bráni, ale keď zaútočí, je nebezpečná.“ V súboji s Marcelom Melicherčíkom má nepriaznivú bilanciu: Kometa nedávno podľahla v Liberci 0:1. „Marcel proti nám zachytal super. Po zápase sme sa pozdravili.“
Svojimi štatistikami sa nezaťažuje. „Som rád, že to ide mne i mužstvu. Dôležité bude, aby nám to vydržalo čo najdlhšie.“ Prezradí, že k jeho koníčkom patria aj – kone. „Cez leto si u rodičov rád zajazdím. Je to dobré aj na slabiny, ktoré sa inými cvikmi posilňovať veľmi nedajú. Aj takto sa vlastne pripravujem na sezónu.“
Melicherčík: Som vďačný osudu
Z extraligového Popradu, v ktorom vládla neistota, prešiel v minulej sezóne do Prahy na skúšku – za ubytovanie a stravu.
„Mal som veľké šťastie, pomohla mi zhoda okolností. Pražskému Levu sa zranil brankár, a tak v núdzi podpísal so mnou zmluvu. Odtiaľ som prešiel do pražskej Sparty. Tam však bola veľká konkurencia, poslali ma na farmu do Litoměříc. V lete ma oslovil Liberec – a dohodli sme sa,“ načrtol cestu do súčasného pôsobiska. V ňom prepisoval brankárske štatistiky českej extraligy. Čisté konto si udržal 224 minút a 20 sekúnd, čím sa zaradil na tretie miesto v sérii bez inkasovaného gólu. V utorok mu ju prerušil na domácom ľade Pardubičan Cetkovský, hostia vyhrali 2:0.
„Radšej by som bol, keby sa tak stalo vo víťaznom zápase. Už som zo svojho narastajúceho čistého konta trošku pociťoval tlak, médiá mi ho pripomínali. Som rád, že som v troch zápasoch bez inkasovaného gólu pomohol mužstvu. Radi by sme sa dostali do play off, v minulej sezóne v nej Liberec chýbal,“ naznačí ambície mužstva 26-ročný popradský rodák. Do mesta pod Ještědom prišiel v pozícii dvojky, no kvalitnými výkonmi si vybojoval miesto v zostave.
„Raz som jednotka ja, raz Marek Schwarz – podľa toho, komu sa momentálne darí. S Markom vychádzam veľmi dobre, nezdravú rivalitu nepociťujem. Sezóna je dlhá, jeden brankár ju sám neutiahne. Som tímový hráč, kolegovi žičím a takisto aj on mne. To sa nedá predstierať,“ zdôrazní.
Prezradí, že keď začínal, zbieral kartičky a obdivoval Patricka Roya, jedného z najlepších brankárov v NHL – aj najvýbušnejších. Je podobný búrlivák?
„Vôbec nie. Som introvert, Emócie si nechávam pre seba. Nie som ani šoumen, len v ojedinelých prípadoch sa nechám prehovoriť na zábavné kúsky pre divákov. Hokej hráme pre nich, patrí sa im poďakovať. Ale v Liberci idem na ľad spolu s celým mužstvom.“
V Poprade mal prezývku Blcha – skočila s ním aj do českej extraligy? „Nie, no niektorí bývalí spoluhráči si ju pamätajú. Ľuboš Bartečko ma inak ani neosloví. Pre súčasných spoluhráčov som Meli.“
Koľko ho stála čistá séria? „Za každý zápas bez gólu dám do kasičky tritisíc korún. Zaplatím rád, vráti sa mi to inak. Keď si uvedomím, že som do Prahy prišiel bez zmluvy, tak som vďačný osudu, že som dostal príležitosť a využil ju. Zmluvu mám do konca sezóny. Rád by som sa posunul niekam ďalej, no som trpezlivý. Teraz sa plne koncentrujem na svoje výkony v Liberci.“
Registruje, že v českej extralige sú medzi brankármi na popredných miestach Slováci? „Je to príjemné. Do Pardubíc prišiel Julo Hudáček, želám mu, nech sa uchytí. Asi patríme do dobrej generácie, ktorá chce niečo dokázať.“
Aký to paradox – v slovenskej extralige patria k najlepším cudzinci: Slovinec Robert Kristan, Američan Zane Kalemba, Čech Alexandr Hylák. „Aj hokej sa globalizuje. Je na kluboch, akých hráčov angažujú. Neraz uprednostnia legionárov a domácich si všimnú, keď na seba upozornia v zahraničí,“ dodáva Filc.