Na jeho palube boli Zdeněk Jarkovský, Vilibald Šťovík, Miloslav Pokorný, Ladislav Troják, Karel Stibor a Zdeněk Švarc – až na posledne menovaného majstri sveta a strieborní olympijskí medailisti.
Hoci z parížskeho letiska v ten deň kvôli zlému počasiu neodlietali ani lietadlá na medzinárodných linkách, hokejistom, ktorí mali večer hrať v Londýne priateľský zápas, bolo nakoniec povolené použiť osobné lietadlo. Odštartovalo o 16.28 a riadil ho skúsený pilot René de Narbonne, bývalý vojnový letec známy tým, že často porušoval navigačné pravidlá. Bolo to tak aj v deň, keď sa napriek pokynom dispečera odchýlil z daného kurzu a letel pozdĺž pobrežia smerom na Cherbourg.
Do Londýna však lietadlo nedoletelo – poslednú depešu zachytili pozemné stanice v čase, keď sa lietadlo nachádzalo v priestore Le Mans, teda juhozápadne od miesta štartu. O osude hokejistov začali okamžite kolovať najrôznejšie povesti – okrem iného, že emigrovali. Až po dlhom čase vydali vody Lamanšského prielivu dve mŕtve telá. Jedno z nich patrilo práve pilotovi, ktorý od osudného pondelka 17.39 už na žiadnu výzvu neodpovedal.