„Veľakrát v minulosti som bol nominovaný a som veľmi rád, že som konečne dosiahol na vrchol. Je to pre mňa veľká česť. Nikdy som nesníval o tom, že raz budem najlepším brankárom na Slovensku. Vnímam to ako zadosťučinenie za roky driny a všetko, čo som hokeju obetoval,“ neskrýval radosť tridsaťtriročný odchovanec košického hokeja.
O čom ste teda snívali?
Hokejové ciele som si vždy dával postupne. Najprv som sníval o tom, že budem chytať za Košice, potom za reprezentáciu. Na najvyššie méty pomýšľajú len najodvážnejší a medzi tým som asi nepatril. Teraz som rád, že som sa dostal na vyššiu úroveň, darilo sa mi v klube a v reprezentácii som bol jednotka.
V KHL už dlhšie patríte do špičky. Čo ste si pred seba vytýčili pred uplynulou sezónou?
Po dvoch dobrých rokoch v CSKA som si povedal, že mám jedinečnú šancu posunúť sa zase o krok ďalej. Vlani mi zdravotné problémy nedovolili reprezentovať, ale teraz som cítil, že mám na to, chytať na majstrovstvách sveta za národný tím. Ocenenie je čerešničkou na torte a nedá sa vysnívať dopredu. Príde to len s dobrými výkonmi a tímovými úspechmi.
Sezónu poznačila výluka v NHL a mnohí vynikajúci hráči nastupovali v KHL. Ako ste to vnímali?
Ako výzvu. Do klubu mi priviedli veľkého konkurenta Iľju Bryzgalova, ktorého všetci považovali za hlavného kandidáta na post ruskej jednotky v Soči. Dokázal som s ním bojovať o dôveru trénera a médiá dokonca vraveli, že som nad ním zvíťazil. Samozrejme, bojovali sme len výkonmi na ľade, v kabíne sme boli kamaráti. Nemal som s Iľjom žiaden problém. Silná konkurencia v klube je výborná vec. Možno aj vďaka Iľjovi som sa stal zase o čosi lepším brankárom.
Hovorí sa, že gólmani dozrievajú postupne. Platí to aj vo vašom prípade?
Áno. Prejavujú sa asi skúsenosti, ale aj celkové dozrievanie človeka. Veľmi mi pomáha aj rodinné zázemie. Ak mi bude slúžiť zdravie, verím, že mám pred sebou ešte pár rokov, ktoré by mohli byť ešte lepšie.
Dcérka Riana je pre vás nabíjačkou energie?
Skvele sa pri nej odpútava od hokeja. Vďaka nej doma úplne vypínam, nemám dôvod myslieť na to, čo sa dialo na tréningu či v zápasoch. Hráme sa a popri tom prídem na iné myšlienky. Niekedy som ťažko prežíval prehry, teraz sa aj horšie obdobie prekonáva ľahšie. Aj vďaka nej podávam lepšie výkony. Budem sa snažiť plodiť deti, výkony pôjdu azda ešte vyššie a možno z toho bude ťažiť aj slovenská reprezentácia (smiech).
Čo pre vás znamenalo, že ste boli v Helsinkách brankárska jednotka?
Konečne som to prelomil. V minulosti mi nikdy neverili, že by som mohol byť jednotka. Ak som aj dostal nejakú šancu, po menej vydarenom dueli moju pozíciu hneď prebral niekto iný. Tento rok som veril, že to vyjde. V príprave sa mi darilo a tréner vo mňa veril, čo bolo dôležité. Nakoniec nám semifinále ušlo o jeden gól, čo nie je až taký zlý výsledok. Aj z mojej strany to bolo celkom úspešné. V Helsinkách sa ukázalo, že nemáme veľmi širokú základňu. Veľa chalanov bolo zranených a tréner Vůjtek to mal naozaj náročné. Na druhej strane sa však potvrdilo, že to so Slovenskom nie je až také zlé. Mali sme zaváhania, ale dôležitý zápase proti Američanom, keď sme museli zabrať, sme zvládli.
Kam sa chcete posunúť v ďalšom ročníku?
Vždy si dávam vyššie ciele. Tento rok sme s CSKA postúpili do druhého kola play off, klub sa teraz posilňuje, takže cieľom bude finále a Gagarinov pohár. V reprezentácii by som chcel obhájiť svoje miesto a dostať sa opäť na majstrovstvá sveta. Myslím aj na Soči, nechcel by som v olympijskom kádri chýbať.
Vraví sa, že brankári sú zvláštni, tak trochu čudáci. Patríte do tejto kategórie aj vy?
Ale áno (smiech). Brankári sú veľmi špecifickí. Keď sa pozriete na našu pozíciu, robíme akoby individuálny šport v rámci toho kolektívneho. Keď spraví brankár chybu, všetci to vidia. Aj v kabíne sme trochu iní. Je na nás väčší tlak a práve preto všetko trochu inak prežívame. Každý z brankárov je však iný. Som z tých tichších, Jaro Janus sa prejavuje úplne inak a Iľja Bryzgalov je totálne uletený. Keď príde do kabíny a povie jednu vetu, hneď je to všetkým jasné. Dokazuje to pri každom rozhovore do médií, ale aj pri debatách v kabíne. Jeho myšlienky často vyvolajú úsmev na tvári.
Na slávnostnom galavečere ste upútali štýlovými okuliarmi. Ide o nový imidž?
Okuliare a na ľade kontaktné šošovky nosím už tri-štyri roky. Skôr som však volil športový typ. Tentoraz sa mi k obleku hodili výraznejšie, preto som urobil zmenu. Po šampionáte som bol na kontrole a lekár mi hovoril, že sa mi trochu zhoršil zrak. Ak by som absolvoval kontrolu pred majstrovstvami sveta, mohli byť moje výkony ešte lepšie (smiech).