Keď publikum v Steel Aréne pískalo pri úvodnom buly, ktoré vhodil na začiatku exhibície, pri rozumnej dramaturgickej stratégii sa ešte dalo predísť trapasu pri odovzdávaní Zlatého puku Zdenovi Chárovi. Vrchol večera pri dekorovaní najlepšieho hokejistu Slovenska si zaslúžil žičlivejšiu kulisu. Najmä ak predtým diváci vrelo pozdravili Petra Bondru.
V realizačnom tíme má síce iné povinnosti, ale odovzdať hlavnú cenu by určite zvládol. Východiskom mohol byť aj Dárius Rusnák, nový člen slovenskej siene slávy, kapitán majstrov sveta z roku 1985. Striedať je v hokeji bežné a jeden piskot na taký sviatok stačil. Tým viac, že zápas Košíc proti olympijskému výberu zastrešoval názov Najlepší proti najlepším.
Príležitosť na prvé stretnutie so spoluhráčmi – olympionikmi nevyužil Žigmund Pálffy. V skvelej sezóne lámal bodové rekordy, výdatne konkuroval najväčším slovenským hviezdam NHL. Dostal zlatý puk ako člen najlepšej extraligovej päťky, potešil hokejovú verejnosť rozhodnutím hrať na olympijskom turnaji vo Vancouvri. Skalické eso má svojskú náturu, koruna z hlavy by mu nespadla, ak by sa do Košíc unúval. Najmä ak prišiel Marián Hossa s ovisnutou rukou na obväze.