Osem z 20 hokejistov mužstva, ktoré 25. mája 1991 získalo v Minnesote prvý Stanleyho pohár, je už členmi hokejovej Siene slávy a spolu s nimi aj vtedajší tréner a generálny manažér.
Je isté, že Jaromír Jágr, ktorému v noci na pondelok vyvesili v Pittsburghu pod strop arény dres s číslom 68, bude deviatim hráčom slávnej éry Penguins zo začiatku 90. rokov v Sieni slávy.
A stredobodom pozornosti slávnych tučniakov bol práve mladík z Československa. „Hráči vtedy parkovali na vonkajšom parkovisku pred Civic Arenou,“ zaspomínal si pre The Athletic bývalý hráč Pittsburgu Rick Tocchet.
„A keď Jágr odišiel k svojmu autu, tak tínedžeri, ktorí tam stáli, sa úplne zbláznili. Bolo to, akoby sa objavili Beatles,“ uviedol niekdajší Jágrov spoluhráč.
Čítajte viac Jágrmánia v Pittsburghu, na tréning sa všetci nepomestili. V Kladne to máme ťažšie, smial sa Čech
Okrem hokejových schopností išla vtedy mládež do kolien aj kvôli Jágrovmu legendárnemu účesu. Po stranách a na temene boli vlasy krátke, vzadu dosahovali až po ramená či na chrbát. Tak vyzeral účes často nazývaný mullet, alebo parmica. U nás sa mu hovorilo „vpredu biznis, vzadu zábava.“
V 90. rokoch bol nesmierne populárny. Pôvodne ho zaviedli profesionálni vodiči kamiónov a autobusov, neskôr sa uchytil u zahraničných spevákov, hercov aj športovcov. No máloktorí z nich ho pretavil do takej dokonalosti, ako práve Jágr.
Takmer celú svoju kariéru v Pittsburghu, čiže od roku 1990 do roku 2001, bol tomuto účesu Jágr verný. Od samého začiatku tak mladík vychovaný v komunistickej krajine získal desaťtisíce fanúšikov.
„Súčasťou jeho príťažlivosti bol aj jeho celkový vzhľad,“ povedal Paul Steigerwald, dlhoročný vysielateľ zápasov Penguins.
Čítajte viac Jágr už na ľade hľadá iba odpočinok a úkryt. V zámorí mu zatlieska aj krajan, ktorého pred rokmi sklamal
„Jagr vyzeral ako postava z ‚Thora‘, keď sa objavil v Pittsburghu. Bol naozaj pekný, no bol aj exotický. Bol to akési mýtické, prastaré stvorenie. Nikdy sme nevideli nikoho, kto by sa mu podobal, najmä keď mal 18 rokov. Ľudia si ho jednoducho hneď zamilovali.“
Jágr prišiel do Pittsburghu v lete 1990 a nevedel takmer vôbec po anglicky. Ako mnohí ľudia, ktorí prišli do cudziny bez znalosti jazyka, aj on sa v deväťdesiatych rokoch obrátil na televíziu, aby sa naučil po anglicky.
Podarilo sa mu to najmä pri sledovaní kultových seriálov Ženatý so záväzkami a Konečne zvoní (Saved by the bell). Jedného dňa sa v Civic Arene odohral hokejový zápas celebrít. A jedným z účastníkov bol aj Mark-Paul Gosselaar – jedna z hviezd seriálu Konečne zvoní, v ktorom hral postavu Zacka Morrisa.
„Stále ho počujem, ako kričal, keď sa to dozvedel,“ uviedol Mark Madden, moderátor pittburghského rádia, ktorý vtedy písal o Penguins pre Pittsburgh Post-Gazette.
„Stále kričal na Petra Nedvěda, aby sa rýchlo obliekol, aby sa mohli ísť pozrieť na Zacka Morrisa ako hrá hokej. Bol nadšený a myslím, že som ho nikdy nevidel takého šťastného,“ povedal Madden.
Jágrovo nadšenie z toho, že vidí svoj tínedžersský idol bolo nič v porovnaní s popularitou, ktorú hokejista dosahoval v Pittsburghu.
Chlapci v meste sa snažili napodobňovať jeho účes, aj keď máloktorému sa to podarilo. Dospievajúce dievčatá sa s ním pokúšali randiť, a to sa zase mnohým podarilo.
„Bol ako rocková hviezda. Nikdy v živote som nevidel, aby sa mladí ľudia takto zamilovali do hokejistu,“ skonštatoval Tocchet.
Čítajte viac Pred sezónou som o Slafkovskom napísal stĺpček. A poriadne som sa sekol... Kanadský novinár hodnotí jeho progres, pri Mešárovi má otáznik
Keď unikla na verejnosť informácie, že Jágr obľubuje tyčinku Kit Kat, Penguins mali zrazu problém. Desaťtisíce kusov tejto sladkej lahôdky dorazili poštou do Civic Areny. „Ach bože, tyčinky Kit Kat,“ prekrútil očami jeho bývalý spoluhráč Kevin Stevens so smiechom.
Jágrova obľuba sladkosti a reakcia fanúšikov na to prinútili hlásateľa arény Mike Langeho urobiť netradičné vyhlásenie. „Počas zápasu som musel odvysielať oznam, aby ľudia prestali posielať do arény tyčinky Kit Kat. Vymklo sa to spod kontroly,“ zaspomínal si Lange.
Spod kontroly sa zjavne vymkli aj Jágrove pokuty za prekročenie rýchlosti. Bolo ich dokonca toľko, že mu bol počas presedzónneho obdobia v roku 1992 odobratý vodičský preukaz. Pár týždňoch ho potom musel voziť na tréningy aj na zápasy Mario Lemieux.
Mnohí z hokejistov vtedajšieho Pittsburghu sa neskôr stali legendami. Ale možno ešte viac, ako ich talent, bol pozoruhodná sila ich osobností: Lemieux bol milovaní, no hanblivý, Phil Bourque bol typ pre zábavu a žúrovanie a Ulf Samuelsson bol zase hlučný. Ale osobnosť Jágra akoby všetkých prevýšila.
Čítajte viac Slafkovského bodová jazda pokračuje! Slovák nevyšiel naprázdno ani proti Ovečkinovi s Fehervárym
Ako rástla Jágrova popularita v 90. rokoch, rástla aj jeho marketingová sila. V Pittsburghu takmer nebolo dieťa, ktoré v tom čase nejedlo na desiatu sendviče s orieškovým maslom Jaromíra Jágra.
Jágr pritom patril medzi benjamínkov v mužstve, ale to bola jeho výhoda. Penguins mali mnoho zrelých a skúsených hráčov a Jágrova detská osobnosť ho urobila v Pittsburghu populárnym najmä medzi dospievajúcou fanúšikovskou základňou.
Lemieux bol kráľom a Jágr bol jeho princom. Nosieval džínsové bundy, netajil sa posadnutosťou sledovaním populárnych televíznych seriálov a mal rád grungeovú hudbu. Jedinečný bol aj tým, že pochádzal zo vzdialenej krajiny s odlišnou kultúrou. No Amerika bola pre neho zasľúbenou zemou.
Pittsburgh sa veľmi rýchlo stal jeho javiskom a bol kultúrnou ikonou s výrazným vplyvom na rovesníkov a dospievajúcu mládež. Pritom nemal ani 20 rokov. „Videl som to, keď som ho po prvýkrát vzal do nákupného centra,“ povedal Steigerwald.
„Bol ako každé iné dieťa v tom nákupnom centre. Akurát bol väčší, silnejší, mal lepšie vlasy a hral perfektne hokej. Bol jednoducho cool a každý chcel byť ako on.“ Podľa Stevensa si mladík z Československa omotal celé mesto okolo prsta.
