Stanleyho pohár sa po roku vracia na Slovensko. Tri dni ho budú mať v opatere útočníci Chicaga Tomáš Kopecký a Marián Hossa.
Najznámejšia a najcennejšia hokejová trofej putuje po svete od roku 1995, keď komisár NHL Garry Bettman oficiálne povolil každému z hráčov, trénerov a členov manažmentu víťazného tímu na 24 hodín opatrovať trofej. Do Európy ju ako prvý priniesol Švéd Peter Forsberg, na Slovensku mala premiéru v roku 2003 v Košiciach zásluhou Jiřího Biceka. Možnosť potešiť sa so Stanley Cupom v súkromí však mali hokejisti aj pred rokom 1995.
Oslavy so Stanleyho pohárom si hokejisti naozaj užívajú a pokúšajú sa vymyslieť vždy niečo nové. Kapitán New York Islanders Bryan Trottier s ním spal, Brendan Shanahan a Guy Carbonneau ho vzali na hroby svojich otcov. V roku 1964 posadil Red Kelly z Toronta do pohára svojho malého syna a ten sa doň vymočil. Kelly tvrdí, že odvtedy sa vždy výborne baví, keď vidí ako zo Stanleyho pohára iní hokejisti pijú a bozkávajú ho.
Dcérka Krisa Drapera pred dvoma rokmi vykonala do pohára dokonca veľkú potrebu. „Celkom sme sa pri tom zabavili. Ale nebojte sa, pohár som umyl a aj naďalej sa z neho rád napijem,“ povedal so smiechom Draper. Okrem toho poslúžil pohár hráčom aj ako golfová jamka či pisoár, Sylvain Lefebvre v ňom nechal pokrstiť syna a párkrát sa ocitol aj vo väzení.
Niekoľkokrát sa Stanleyho pohár stratil. Už v roku 1905 chceli podgurážení hokejisti Ottawa Silver Seven otestovať svoju silu a prehodiť ho cez Rideau Canal. Nepodarilo sa im to, rieka bola našťastie zamrznutá a na druhý deň po vytriezvení ho našli. O rok neskôr ostal po slávnostnom fotografovaní v štúdiu. Fotograf ho síce neskôr vrátil, no medzitým slúžil jeho mame ako kvetináč na pestovanie muškátov. V roku 1924 opravovali hráči Montrealu defekt a pohár zabudli na ceste. Uvedomili si to, až keď sa z neho chceli napiť šampanského. Keď sa poň vrátili, stál na tom istom mieste, kde ho nechali.