Po vlaňajšom prijatí do Siene slávy NHL si ho uctilo Chicago, s ktorým trikrát vyhral Stanleyho pohár. Blackhawks vyradili jeho číslo 81, ktoré si už v slávnom klube neoblečie žiadny iný hráč.
„Obrovská pocta, ktorej sa nedostane každému. Veľmi si to vážim,“ vraví bývalý elitný útočník.
Už ste rozdýchali emócie zo slávnostného večera?
Pár dní dozadu sme si sadli s manželkou a pozreli si ceremóniu v „pokoji“. Keď som stál na ľade na červenom koberci, nevidel som celkovú perspektívu, ako to v hale vyzeralo. Až neskôr zo záznamu a musím priznať, že to bolo veľkolepé.
Efekty, hudba, atmosféra – Američania vedia takéto udalosti premeniť na veľkú šou. Potvrdilo sa mi, že lepšiu rozlúčku som si ani nemohol priať. Ceremónia zanechala vo mne obrovský dojem.
Nezabudli na vás fanúšikovia Blackhawks?
Vyzeralo to tak, že vôbec. Účasť na akciách, kde som podpisoval americkú verziu mojej novej knihy, ma príjemne prekvapila. Vedel som, že základňu fanúšikov v Chicagu stále mám. Ale nemohol som ani uveriť, koľko ich napokon prišlo.
Pri prvej autogramiáde v kníhkupectve som sa pozrel dozadu a videl obrovský rad ľudí. Vonku bolo dosť chladno, ale zástup bol skutočne dlhý. Nemíňal sa ani po hodine. Veľmi ma potešilo, že aj po piatich rokoch, keď už aktívne nehrám, zostala moja fanúšikovská základňa veľmi silná.
Pred ceremóniou vás ospevovali superhviezdy NHL Sidney Crosby či Patrick Kane. Ktorá pochvala znela najlepšie?
Všetky. Beriem pozitívne fakt, že takí skvelí hráči sa vyjadrujú o mojej kariére. Čítal som ich vyjadrenia, viacerí povedali, že sa odo mňa učili.
Keď legenda ako Crosby povie, že za krátky čas, čo sme spolu v Pittsburghu strávili, si odo mňa niečo hokejové „zobral“, je to obrovská pocta.
Foto: TASR, RADOVAN STOKLASA
Skončili ste vy, Zdeno Chára či Andrej Sekera. Má Slovensko dostatočne kvalitných nasledovníkov? Môže byť jedným z nich Juraj Slafkovský?
Určite áno. Kariéru má rozbehnuté veľmi dobre. Je talentovaný, silný, so správne nastavenou hlavou. Urobil už prvú historickú čiarku tým, že bol najvyššie draftovaným Slovákom.
Pre takú malú krajinu je to veľká vec. Budú na neho veľké tlaky, Montreal je kolískou hokeja. Verím, že to všetko zvládne, pretože má veľkú perspektívu zlepšovať sa.
Budete naďalej spolupracovať s Chicagom?
Po ceremónii som mal stretnutie s najvyššími predstaviteľmi Blackhawks. Záujem tam je, už sa iba musíme dohodnúť, kedy by som začal. Momentálne by išlo o niečo menšie. Nebol by to skauting, detaily upresním, keď bude na to správny čas.
Mal som na výber viac možností, ale mám svoje aktivity a rodinu na Slovensku, a tak sa nechcem príliš viazať v zámorí. Nechcel som nasľubovať veci, ktoré by som následne nestíhal. Radšej začnem pomalšie.
Vraj chystáte rozlúčkový zápas…
Ak sa to môjmu agentovi podarí, budem ho považovať za jedného z najlepších agentov na svete. (smiech) Vždy mal tendenciu urobiť rozlúčkový zápas, ja som na to nijako netlačil. Som päť rokov bez hokeja a vôbec mi nechýba.
Ale pre trenčianskych a slovenských fanúšikov by to bola pekná bodka, keby mohli vidieť výnimočných hráčov, hoci niektorí už možno dlhšie nehrávajú. Zoznam oznámime, keď budú hráčske mená potvrdené. Zápas by sa mal uskutočniť v auguste 2023.
Pokrstili ste slovenskú verziu svojej knihy, ktorá je obsiahlejšia ako americká. Prečo?
Američania šetrili na papieri, ja nie. (úsmev) Robil som si knihu po svojom. Chcel som, aby bola pre čitateľa pestrá, aby ho bavila, nenudil sa pri nej a bolo v nej veľa obrázkov, pretože dnešný svet je špeciálne o obrázkoch.
Podarilo sa, som veľmi spokojný. Nielen hokejový fanúšik si príde na svoje, ale aj nehokejový, pretože je tam veľa príbehov.
