„Mám veľkú radosť. Už iba štyri víťazstvá a je to tam,“ vravel v utorok večer prostredníctvom videokonferenčného hovoru slovenským médiám.
Finále Západnej konferencie prinieslo víťazstvo Stars nad Vegas 4:1 na zápasy. Bola taká jednoznačná?
Vyzerá to tak, ale bola veľmi náročná. Duely boli vyrovnané, skoro vždy o gól. Lepšie sme bránili. Síce nemáme ofenzívnu silu ako oni, ale nás podržal brankár Anton Chudobin. V kritických momentoch bol skvelý. A keď bolo treba, dali sme nejaký gól.
Chudobinovi ste po zápase odovzdali aj putovnú reťaz. Je základným kameňom úspechu?
Je jedným z nich. Keď nemáte v play off brankára, môžete robiť čo chcete, ďaleko sa nedostanete. Keď sa zranil Ben Bishop, Anton sa chytil svojej šance. Je oporou mužstva, svoje výkony zo základnej časti ešte vygradoval. Dáva nášmu mužstvu energiu a odrazovú silu. Potom to už išlo samé.
Do play off ste sa dostali po štvrtýkrát. Uvedomujete si, ako ste blízko Stanleyho poháru?
Samozrejme. Cesta až sem je ťažká. Posledný krok býva najťažší a je jedno či budeme hrať s Tampou Bay alebo New Yorkom Islanders. Musíme zostať verní našej hre a spoliehať sa, že nám prinesie víťazstvá. Teší ma, že som sa po trinástich rokoch dostal až sem. Keď hráte NHL, vždy o tom finále snívate. Pokúsim sa o to, aby sme tie štyri zápasy vyhrali my.
Bolo by to proti Lightning špecifickejšie, nakoľko na druhej strane by stál váš reprezentačný kolega Erik Černák?
Nemyslím si. Doprial by som to aj jemu. Bolo by super, keby postúpili. Stanleyho pohár by prišiel na Slovensko, ale zatiaľ nevieme, kam presne. Na ľade sme súperi, v zákulisí kamaráti.
Pred reštartom ste boli kritickým k tomu, za akých podmienok sa sezóna dohrá. Ste rád, že sa to takto vykryštalizovalo?
Človek nikdy nevie, čo sa stane. Celý tento formát je zvláštny. Bez divákov, atmosféry, rodiny… Keby sme dopredu vedeli, že postúpime do finále, každý z nás by hneď šiel hrať do bubliny. O to je to náročnejšie. Sme tu zavretí dva mesiace. Zimák, hotel, zimák, hotel a stále dookola. Najmä bez rodiny je to veľmi náročné. Úspechu však treba niečo obetovať. Verím, že to potiahneme do zdarného konca.
Takže to ešte tie dva týždne vydržíte, pravda?
Nejako to dáme. (úsmev)
Hovorí sa o tom, že v Dallase vystrelilo viacero hráčov, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. Pomáha vám, že občas potiahnu aj hráči z 3. či 4. formácie?
O tom je play off. Potrebujete štyri lajny. Hviezdy to nemôžu ťahať dookola. Jamie Benn je skvelý hráč aj človek, Tylerovi Seguinovi to zatiaľ nejde, ale snáď sa prebudí. Mladí chlapci majú sebavedomie a ide im to. Sú veľkou súčasťou tohto úspechu. Nedávame veľa gólov, našou dominantou je defenzíva.
Hrávali ste v rôznych tímoch. V čom je Dallas iný?
Keď som si pred sezónou vyberal z ponúk, tak som si pozeral zostavu, akí hráči tam sú. Rozmýšľal som, či do tímu zapadnem a aj nad tým, akú má to mužstvo perspektívu. Je tu dobrý mix mladých a starých, plus máme aj dvoch skvelých brankárov. Hrali výborný hokej. Bola to moja najväčšia šanca priblížiť sa vysnívanej méte. Dallas mi vyhovuje z hľadiska štýlu hry. Je defenzívnejší.
Je obrana najsilnejšou zložkou tímu?
Áno a k tomu aj napádanie. Máme tu väčších a silnejších chalanov. Radi hrajú do tela a proti takým sa ťažko hrá. Poznám to. Zakaždým, keď idete do rohu po puk, viete, že od niekoho „nakúpite“. Človek sa stále musí obracať. Ako mužstvo vyvíjame tlak na súpera a chceme, aby poľavil a spravil chybu ako prvý.
Keby ste si mohli vybrať – radšej súboj s Tampou a kamarátom Černákom alebo proti Islanders?
Človek si nenavyberá. V play off je to vyrovnané, najmä keď postúpite cez prvé kolo. Hrá sa viac dozadu, kto spraví menej chýb, vyhráva. Je jedno, kto bude našim súperom. Ak brankárovi i chalanom pôjde ako doteraz, šanca na úspech je veľká.