Snívať sa oplatí. Neúspechy vás nesmú odradiť

Najbližším venoval ďakovnú reč, ktorú na niekoľko momentov prerušil a citlivo hľadal slová.

„Myslel som, že to bude jednoduchšie. Pocta u mňa vyvoláva nebývalé emócie,“ priznáva trojnásobný víťaz Stanleyho pohára.

V novembri sa stane po Stanovi Mikitovi a Petrovi Šťastnom tretím slovenským hokejistom, ktorého uvedú do Siene slávy NHL.

Verili ste, že sa dostanete medzi legendy už tento rok?

Dúfal som v to. V utorok sme si boli zahrať s kamarátmi golf. Volal mi môj agent a vraví, že zajtra (v stredu, pozn.) ma čaká veľký deň. Odpovedal som mu, že uvidíme, pretože nerád predbieham udalosti. V stredu som očakával telefonát z Toronta. Predtým, ako nominovaných predstavia verejnosti, im to individuálne oznámia pár hodín vopred. Oznámenie malo odznieť o 22.30 nášho času.

Manželka o ôsmej večer pripravila večeru a čakali sme. Krátili sme si čas upravovaním fotografií v albumoch a na celú situáciu aj trochu zabudli. Zrazu zazvonil telefón a keď som videl torontské číslo, vravím si, že je to dobré znamenie. Na pocit, keď mi šéf Siene slávy Lanny McDonald oznámil, že som sa dostal do vybranej spoločnosti, nikdy nezabudnem.

Komu vďačíte za túto poctu?

Predovšetkým sa musím poďakovať rodičom. Mamina ma viedla na trenčiansky zimák od momentu, keď som mal päť rokov. Vozila nás s bratom na tréningy a musela to stíhať popri práci. Sú to krásne spomienky. Otec hrával za Trenčín, potom tu trénoval. Musel použiť aj trochu tvrdšiu ruku vtedy, keď sa veci nediali úplne ľahko.

Nemôžem zabudnúť na manželku, ktorá stála pri mne aj vtedy, keď sme sa ocitli v zložitej situácii. Vždy mi bola oporou. Teraz sa spoločne môžeme tešiť z úspechov a z našich dvoch krásnych dcér. Vďaka patrí aj bratovi, ktorý si rovnako ako ja teraz užíva pohokejový život. Trávime spolu veľa času, mám z toho radosť.

Dostať sa medzi vyvolených vo veku 41 rokov je výnimočné. Čo to pre vás znamená?

Včera som sa dozvedel, že som len druhým hráčom histórie, ktorý sa dostane do Siene slávy ako aktívny hokejista. Pravda, hokej už nehrám, ale s Arizonou ma viaže platný kontrakt. Prijatie medzi legendy si veľmi vážim.

Možno mi to ešte úplne nedochádza a stane sa tak neskôr. Vo vedení inštitúcie sedí osemnásť ľudí. Úspešný uchádzač musí dostať minimálne štrnásť hlasov. Nominované boli viaceré veľké mená a fakt, že ma vybrali hneď prvý rok, je veľká pocta. Ocitnem sa v rovnakej spoločnosti ako moje detské idoly Wayne Gretzky či Mario Lemieux. Je to výnimočný pocit.

Kariéra Mariána Hossu Fotogaléria - 14 fotiek Všetky fotky

Pred bránami Siene slávy zostali viacerí elitní hráči. Čo rozhodlo vo váš prospech?

Človek si vždy musí veriť a nesmie sa odpisovať dopredu. Moju kariéru charakterizujú štatistiky a ľudia, ktorí vyberajú nových členov, pristupovali k číslam a dosiahnutým míľnikom veľmi pozorne.

Teší ma, že som dostal prednosť pred viacerými špičkovými hráčmi. Jedným z nich je aj môj kamarát Daniel Alfredsson zo Švédska, s ktorým som prežil sedem krásnych rokov v Ottawe. Veľmi mu prajem, aby sa do Siene slávy dostal aj on. Myslím, že to bude len otázka času, pretože Daniel si to zaslúži.

Presadili ste sa v zámorí najmä vďaka univerzálnosti?

Začínal som ako päťročný chalan, ktorý hrával s kamarátmi na sídlisku hokejbal. Bojovali sme o „náš“ Stanleyho pohár a mňa to veľmi bavilo. S bratom sme zistili, že máme trochu viac talentu ako ostatní chalani. Začali sme chodiť na ľad a tým sa to všetko začalo. Postupne som si plnil sny – hral som za áčko v Dukle Trenčín, prebojoval sa do reprezentácie.

Túžil som po tom, aby som doniesol domov Stanleyho pohár. Keď sa mi to podarilo v roku 2010, stretli sme sa so starou partiou zo sídliska a mohli si zahrať o skutočný pohár. Preto tvrdím, že sa oplatí snívať. Treba ísť vlastnou cestou a v snažení nepolaviť ani vtedy, keď prídu neúspechy. Spočiatku bol zo mňa čisto ofenzívny hráč. S takou reputáciou som odišiel aj do zámoria. Jacques Martin, tréner Ottawy, ma učil hrať viac defenzívnejšie. Avšak stále som bol predovšetkým 40-gólový strelec.

Zlom nastal po príchode do Chicaga. Videl som, že v tíme Blackhawks je dostatok talentu. Túžil som po tímovom úspechu a nie po individuálnych oceneniach. Začal som hrať poctivejšie na oboch koncoch klziska, k dôslednej práci smerom dopredu a dozadu som nabádal i mladších spoluhráčov. Výsledkom tímovej koncepcie bol fakt, že sme s Chicagom vyhrali tri tituly.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Marián Hossa Marián Hossa na tlačovej konferencii k nominácii do Siene slávy NHL.

Predchádzali im veľké sklamania, keďže dva roky za sebou ste neuspeli vo finále. Nestratili ste vtedy motiváciu?

Bolo to náročné obdobie. Rozprávali o mne, že som prekliaty, že nemám šťastie na tímové úspechy. Povedal som si, že viem, že som dobrý hokejista a podobné reči som nevnímal. Veril som, že to raz príde. Po druhom finálovom neúspechu som dal hlavu dole a začal som trénovať ešte tvrdšie.

Bol som voľný hráč a vedel som, že v novom klube budú mať odo mňa veľké očakávania. Prišla ponuka z Chicaga. Mali mladý tím, ktorý bol hladný po úspechu. Nikto v klube však nečakal, že vyhráme pohár hneď v prvej spoločnej sezóne.

Ktorý z trenčianskych rodákov si tiež zaslúži byť v Sieni slávy?

Je pravda, že z nášho mesta pochádza množstvo skvelých hokejistov. Jedno meno je podľa mňa stopercentne isté – Zdeno Chára. O tom som presvedčený, je to len otázka času. Ak Zdeno bude hrať do päťdesiatky, tak si na jeho nomináciu ešte počkáme (úsmev). Tento chlapík tam patrí a určite sa tam dostane.

Najlepšie zarábajúci hráči v NHL Fotogaléria - 10 fotiek Všetky fotky

Nemrzí vás, že podobné úspechy ako v NHL ste nezažili aj v reprezentač­nom drese?

Samozrejme, každý hokejista by chcel mať medailu vybojovanú s národným tímom. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi to, ale som s tým vyrovnaný. V rodine máme dve medaily. Jednu má otec, druhú brat. Vravím si, že zrejme to malo byť takto podelené.

Nelanári vás Miroslav Šatan, aby ste mu pomohli s prácou na zväze?

Rád by som zostal pri hokeji. Avšak musela by to byť funkcia, popri ktorej budem mať čas aj na rodinu. Čiže nie práca na plný úväzok. Chceli ma aj v Chicagu, ale nimi ponúknutú funkciu by som musel vykonávať zo zámoria a to nemám v pláne. Chcem zostať na Slovensku.