Portál The Hockey Writers zaradil nitrianskeho rodáka a dnes experta RTVS medzi päť najväčších draftových sklamaní Trashers.
Neúspech už neexistujúceho klubu v profilige pripisuje hokejový novinár Declan Schroeder aj nešťastným voľbám pri získavaní mladých talentov.
Okrem Valábika, ktorého počas kariéry prenasledovali zranenia a podstúpil viacero operácií, zaradil Schroeder do výberu útočníkov Patrika Štefana (draftová jednotka v roku 1999), Alexa Bouretta (16. v roku 2005), Daultana Leveilla (29. v roku 2008) a obrancu Granta Lewisa (40. v roku 2004, hral aj za Lev Poprad).
Kariéru Valábika v NHL zhodnotil Schroeder takto:
"Atlante chýbala defenzívna hĺbka a Valábik mal byť jej kotvou na viacero sezón. Namiesto toho dostala hráča, ktorý odohral v NHL len 80 zápasov a v profiligovej kariére zaznamenal viac bitiek (12) ako bodov (nula gólov a 7 asistencií).
Slovák, ktorého idolom bol Zdeno Chára, prišiel do Severnej Ameriky ako sedemnásťročný, v juniorskej kategórii hral za Kitchener Rangers v OHL. Valábik mal impozantnú postavu – 201 cm a 111 kilogramov. Na ľade vzbudzoval rešpekt a nebál sa zhodiť rukavice proti komukoľvek, počas troch sezón v Kitcheneri nazbieral v 163 zápasov 725 trestných minút.
Narozdiel od Cháru, ktorý odohral v NHL viac ako 1500 zápasov a v 43 rokoch je stále aktívnym hráčom, Valábik bol len vysoký a to je všetko. Jeho hlavným problémom bola obratnosť, respektíve jej nedostatok. Rýchli útočníci ho pri ťahu na bránku neustále obohrávali, pripomínal mohutný pylón, okolo ktorého sa preháňali rýchle autá Ferrari.
VIDEO: Bitka Borisa Valábika so Zdenom Chárom
Valábik odohral za Trashers v sezóne 2007/08 sedem zápasov, v sezóne 2008/09 päťdesiat, v ročníku 2009/10 dvadsaťtri. Vrcholom jeho kariéry bol december 2008, keď sa pobil s Chárom, čo bol zrejme súboj najvyšších hráčov vôbec.
Valábika v roku 2011 vymenili s Richom Peverleym do Bostonu Bruins za Blaka Wheelera a Marka Stuarta, v drese Bruins si však nikdy nezahral. Naposledy hral v sezóne 2016/17 v Lustenau v Alpskej hokejovej lige."
Valábik: Nechcem sa vyhovárať
Valábik na článok reagoval pre Sport.sk aj vo videu na Instagrame. Priznal, že často takéto vyjadrenia nedáva.
"Viacerí z vás mi napísali dobromyseľne, iní ma chceli podpichnúť. Ten článok som čítal. Nechcem autora nijako uraziť, naozaj nie, pretože každý má právo na názor. Akonáhle som si prečítal, že nejaká bitka bola mojím highlightom, tak mi bolo jasné, že nešlo o bývalého hráča, prípadne človeka ‚z fachu’. To jediné bolo niečo, s čím som sa nestotožnil. Pochopiteľne, pokiaľ by to tak bolo pri akomkoľvek hráčovi, asi by nehral dvadsať minút za zápas.
Je zrejmé, že nejde o renomovaný web, ale nič to nemení na tom, že to pokojne môže byť pravda. A presne to som stále hovoril. Tu je krásne vidieť kontrast v podobe mojich prvých 5–6 rokov v zámorí, vrátane juniorky, a potom zraneniami pretkanými zvyšnými tromi-štyrmi sezónami.
Pretože potom prišli v hojnom množstve zranenia, ktoré boli naozaj dosť vážne. No absolútne sa nechcem vyhovárať. Na viac som nemal. Ani ja, ani moje telo.
A to bol môj koniec, pretože som nemohol pracovať na veciach, ktoré som ako vysoký hráč musel vylepšiť. Nechcem sa ale ľutovať, pretože je jedno, či predpokladaný cieľ nedosiahnete z dôvodu zranení alebo stratenej formy. Výsledok je vždy rovnaký.”