Moderný hokej? Piati dopredu, piati dozadu

Foto: SITA/AP, Nick Wass

John Carlson John Carlson sa teší z gólu so striedačkou Washingtonu.

V noci na stredu sa podieľal na výhre Capitals v Calgary dvoma gólmi. Celkovo v jedenástich októbrových stretnutiach nazbieral už 20 bodov (5+15). Túto hranicu počas prvého mesiaca sezóny pokorili pred ním spomedzi obrancov len legendy Paul Coffey, Al MacInnis a Brian Leetch.

„Darí sa mi. Myslím, že mi praje aj šťastie. Hlavné je, že moje body pomáhajú k víťazstvám,“ usmieva sa produktívny obranca.

Orrov rekord neohrozí

Hoci od neho takú ofenzívnu smršť nikto nečakal, výkony Carlsona nie sú náhoda. V ostatných sezónach patrí medzi najproduktívnejších zadákov v profilige.

Napriek konzistentnej výkonnosti sa zatiaľ nedostal do záverečnej nominácie na zisk Norrisovej trofeje pre top obrancu súťaže. Podľa Jareda Clintona z portálu Hockey News je to pre neho motivácia navyše.

„Určitým spôsobom sa cíti nedocenený. Keď sa spomínajú najlepší obrancovia, jeho meno nikdy neodznie. Hnevá ho to a zaumienil si, že s tým niečo urobí,“ píše Clinton.

Isté je, že Carlson nebude na čele kanadského bodovania aj po skončení sezóny. Zrejme neprekoná ani stobodovú hranicu a historický rekord Bobbyho Orra zostane aj naďalej v platnosti.

Orr v sezóne 1970/71 predviedol neskutočný výkon. Okrem 37 gólov a 102 asistencií mal aj 124 plusových bodov. Záruka titulu? V žiadnom prípade. Boston v 1. kole play off nestačil na odvekého rivala z Montrealu a sen o Stanleyho pohári sa Bruins v okamihu rozplynul.

Višňovskému pomohla univerzálnosť

Keď prestížny zámorský portál Bleacher Report pred niekoľkými rokmi zostavil rebríček 50 najlepších ofenzívnych bekov v histórii súťaže, nechýbal v ňom ani Ľubomír Višňovský.

„Definícia kvalitného ofenzívneho obrancu je jednoduchá. Musí byť rýchly, s dobrou palicovou technikou. Nesmie mu chýbať cit pre hru a zmysel pre útočnú činnosť,“ vraví bývalý slovenský reprezentant.

Jeho exkolega z národného tímu Ľubomír Sekeráš, ktorý tiež patril medzi produktívnych zádakov, súhlasí.

„Najdôležitejšie je korčuľovanie. Bez neho obranca, ale ani žiadny útočník, nemá šancu v modernom hokeji uspieť. Ak chce zadák aj bodovať, musí mať dobré priestorové videnie a solídnu strelu,“ myslí si Sekeráš.

Obaja sa zhodujú, že ortodoxní defenzívni obrancovia sú ohrozený druh. V móde je všestrannosť a flexibilita.

„Skoro každý tím je zložený tak, že má defenzívnych i ofenzívnych obrancov. Hra sa však zrýchlila, viac otvorila a už sa nehrá do tela ako v minulosti. Všetci chcú obrancov, ktorí sú rýchli a vedia prejsť cez hráča v hre jeden proti jednému,“ reaguje Višňovský, ktorý v NHL odohral takmer 900 zápasov.

„V dnešnej dobe je málo klasických defenzívnych obrancov. Piati hrajú dopredu, piati dozadu. Hokej napreduje a rozdiely medzi útočníkmi a obrancami pomaly, ale isto miznú,“ dodáva Sekeráš.

Kedy sa z obrancu stane defenzívny zadák alebo ofenzívny bek? Prvotný proces sa spúšťa od najmladších kategórií.

„V kadetských či dorasteneckých tímoch mladíci nemajú takú silnú strelu od modrej, ale ofenzívne náznaky sa dajú rozpoznať. Tréneri vidia ako mladý obranca rozohráva, či sa zbytočne nezbavuje puku, či si dovolí kľučku proti súperovi aj napríklad vtedy, keď je posledný pred vlastným brankárom,“ vraví Višňovský.

Foto: SITA/AP, John Minchillo

Ľubomír Višňovský Ľubomír Višňovský.

Sekeráš si vyskúšal NHL už ako skúsený tridsiatnik. Tvrdí, že s prechodom na zámorský ľad nemal problém.

„Práve naopak, pociťoval som to ako výhodu. Keď má hokejista korčuliarske danosti a schopnosti priestorového videnia, môže z menšieho ľadu profitovať,“ vraví súčasný šéf Európskej univerzitnej hokejovej asociácie.

Nie všetci vedia, že Višňovský začal kariéru ako útočník. S odstupom času vraví, že skúsenosti z viacerých postov mu pomohli v ďalšej kariére.

„Bolo mi v podstate jedno, kam ma tréneri dali. A pomohlo mi to. Spoznal som, ako vníma útočník obrancu a naopak. Mal som to z oboch pohľadov a neskôr počas kariéry som z toho profitoval,“ zdôrazňuje majster sveta z Göteborgu 2002.