Golden Knights si od Paula Stastného sľubovali, že sa stane jedným z lídrov mužstva a pomôže mu zopakovať vynikajúcu nováčikovskú sezónu v NHL, v ktorej to dotiahli až do finále o Stanleyho pohár. Momentálne 33-ročnému centrovi sa však hneď v úvode ročníka postavilo do cesty nepríjemné zranenie.
Vegas – ideálne miesto pre rodinu
Vynechal viac než dva mesiace, no po decembrovom návrate sa celkom rozbehol a drží si priemer takmer bod na zápas.
Pôsobenie v meste hriechu a hazardu si pochvaľuje. V mužstve sa cíti výborne a tím zatiaľ pevným krokom smeruje do play off.
„Vo Vegas je pre mňa všetko ešte stále nové. Škoda, že som bol dlho zranený. Bývanie vo Vegas je fajn, deťom sa tam veľmi páči a stále máme výborné počasie. Majitelia aj realizačný tím sú výborne nastavení. Vytvárajú nám ideálne podmienky, aby sme boli úspešní,“ pochvaľuje si syn slávneho otca – Petra Šťastného.
Pozdáva sa mu aj zloženie tímu a partia v kabíne. „Vytvorili sme výbornú partiu. Veľa chalanov má deti v podobnom veku, takže si rozumejú a spolu s nimi aj naše manželky,“ dopĺňa.
Na drese Golden Knights má svoje tradičné číslo 26, ktoré nosil aj jeho otec. „Považujem ho za svoje šťastné číslo. Otec bol vždy môj mentor a najobľúbenejší hráč. Vždy som sa snažil zobrať si od neho či napodobniť všetko, čo sa dalo,“ prezrádza strieborný olympijský medailista z Vancouvru.
Pamätá si slávneho otca aj z ľadu?
„Niečo si pamätám, ale viac ho poznám z rôznych zostrihov jeho najlepších akcií alebo pamätných zápasov. Počas poslednej sezóny v St. Louis som mal ešte len deväť rokov a bol som najmä fanúšik Blues. Možno ešte väčší než otca (smiech). Až postupne som si uvedomil, aký vynikajúci hokejista bol. Napríklad, keď som mal možnosť hrať so Sakicom či Turgeonom v Colorade. Myslel som si, že o ňom viem dosť, ale až neskôr som pochopil, čo všetko dokázal a čoho bol na ľade schopný. Teraz si oveľa viac vážim, čo dosiahol,“ priznáva.
Na šampionát ísť nechce
S niekdajším kapitánom slovenskej reprezentácie, ktorý predtým reprezentoval aj Československa, ba dokonca i Kanadu, sa rád rozpráva o hokeji. Zväčša preberajú Paulove výkony.
„Keď sa mi príliš nedarí, snažím sa radšej zmeniť tému. Vtedy s ním o hokeji hovoriť nechcem,“ rozosmeje sa. „Pozná moju hru lepšie ako ktokoľvek iný. Výborne vidí veci, ktoré robím dobre aj zle. Vždy mi poradí, čo môžem urobiť lepšie,“ približuje Stastny.
V zámorí si vyslúžil veľký obdiv nielen jeho otec Peter, ale aj ujovia Anton a Marián. V Québecu vytvorili nevídanú formáciu zloženú z troch bratov. „Je to príbeh, aký už v NHL asi nikdy neuvidíte. Ukazuje to, akí výnimoční hokejisti to boli. Navyše, práve oni traja vydláždili cestu hráčov z ,komunistickej' Európy,“ myslí si líder Vegas.
Keď bol mladší, chodil s rodičmi na Slovensko každé leto aspoň na dva týždne. V posledných rokoch návštevy obmedzil.
„Naposledy som bol na Slovensku pred piatimi rokmi pri príležitosti konania exhibičného zápasu na počesť Pavla Demitru,“ zaspomína si. „Na Slovensku mám niekoľko bratrancov a sesterníc. Keď bude mať niekto z nich svadbu, pokúsim sa prísť. Rovnako, keď budeme mať staršie deti, istotne ich k vám zoberieme.“
Nechcel by sa na Slovensko pozrieť v máji počas majstrovstiev sveta?
„Nie, nie. Radšej budem bojovať s Vegas v play off,“ odvetí rezolútne. „Skôr ma mrzí, že som pre zranenie vynechal predošlý šampionát na Slovensku v roku 2011. Mohol som si zahrať spoločne s bratom Yanom,“ pripomenie.
TV Pravda: Aké sú očakávania v nasledujúcich siedmich dňoch v športe si môžete pozrieť v relácii Týždeň v športe – lyžiarsky špeciál (vysielané 4.2.2019).