Vnútorný tlak bol čoraz väčší. Nakoniec v sebe našiel dosť síl, aby sa podrobil liečbe závislosti. Podrobné vyšetrenia ukázali, že trpí bipolárnou poruchou s manickými fázami.
Bod zlomu
Za kľúčový deň svojho života považuje 29. marec 2018. Práve vtedy sa rozhodol, že viac nemôže žiť ako dovtedy. Videl pred sebou posledné dve možnosti – ukončiť svoje trápenie definitívne alebo ísť na liečenie.
Vybral si tú lepšiu možnosť a začiatkom septembra vyrozprával príbeh plný bolesti pre The Athletic. Aby pomohol iným, ktorí trpia rovnakými problémami a hanbia sa priznať. Druhým i sebe.
„Všetko sa začalo už večer predtým. Zavolal som trénerovi brankárov Buffala. Povedal som mu, že sa cítim mizerne a neviem, či budem môcť na druhý deň chytať. Ráno som však prišiel na tréning a prípadnú debatu som odbil konštatovaním, že som v pohode. To však nebola pravda,“ približuje 27-ročný rodák z Göteborgu, ktorý bol predošlé dve sezóny brankárskou jednotkou Sabres.
Večer odchytal dve tretiny zápasu proti Detroitu, do tretej však už nedokázal nastúpiť. „Po pár minútach som sa cítil extrémne vyčerpaný, hoci som nemal veľa roboty. Postupne sa dostavila bolesť na hrudi a ťažko sa mi dýchalo. Cez prestávku som sa trochu upokojil, ale v druhej tretine bolo všetko ešte horšie. Čas plynul nesmierne pomaly, všetko sa mi rozmazávalo. Konečne som mohol ísť späť do šatne. V miestnosti trénerov som sa zosypal. Nevedel som sa vyzliecť z výstroja. Išlo o veľký panický záchvat. Myslel som si, že je to infarkt,“ priznáva.
Najhoršia odvykačka
Cestou domov si kúpil zopár pív a opil sa. Poriadne.
„Uprostred noci som zobudil manželku a povedal jej to, na čo som nikdy dovtedy nenašiel guráž – musím s tým skončiť a liečiť sa. Viete, prečo som deň pred zápasom volal trénerovi brankárov? Bol som opitý a rozmýšľal som nad samovraždou. Niekoľkokrát som bol naozaj blízko. Od nového roka sa môj stav výrazne zhoršil. Pil som veľa, aby som utíšil démonov v hlave. Manželka mi chcela pomôcť, ale ja som nemal záujem. Nechcel som prestať piť ani brať rôzne utišujúce lieky,“ hovorí.
V špeciálnej liečebni v Arizone ho čakali ťažké chvíle. Zamestnanci centra mu neskôr prezradili, že jeho detoxikácia bola jedna z najhorších, aké videli. Trvala tri týždne. Potom začali lekári riešiť príčinu jeho problémov.
„Všetko komplikovali moje detské zážitky zo zneužívania, závislosti a duševnej choroby. Začal som piť veľmi mladý a mal som okolo seba samých zlých ľudí. V rodine som nemal žiadnu oporu. Ak sa aj v mojom okolí objavili správni ľudia, moja rodina ich vytlačila,“ spomína Lehner.
Po piatich týždňoch liečenia Lehnerovi diagnostikovali bipolárnu poruchu. „Nie je to jediná príčina pre všetky zlé rozhodnutia, ktoré som v živote urobil. Psychické problémy však výrazne ovplyvňovali môj stav,“ vysvetľuje.
Foto: SITA/AP, Reuters, Dennis Schneidler
V jeho živote sa striedajú manické a depresívne stavy. Postupne sa s nimi naučil pracovať a fungovať. No trvalo mu to. V liečebni radšej ostal o štyri týždne dlhšie, tak veľmi sa bál návratu do bežného života.
„Vrátil som sa, až keď som si bol sebou 100-percentne istý. Nechcel som, aby si moja rodina, moja ozajstná rodina – manželka a deti – museli znova prejsť tým, čo v minulosti. Keď som znova uvidel deti, strašne som sa rozplakal. Som znova schopný milovať a byť milovaný. Konečne som šťastný muž. Snažím sa užívať si každý deň,“ tvrdí.
V lete podpísal ročný kontrakt s Islanders, kde nahradil odchádzajúceho Jaroslava Haláka. Dosiaľ odchytal za klub jediný zápas – v pondelok si udržal čisté konto v súboji so San Jose (4:0).