Nevyhral ani jeden, inkasoval priemerne 3,55 gólu pri úspešnosti zákrokov 88,8 %. Brankár Los Angeles Peter Budaj (34) je v tomto ročníku spolu s Bradenom Holtbym z Washingtonu lídrom NHL v počte vychytaných núl.
„Mám za sebou 48 zápasov a 26 výhier. To sú úžasné čísla, obzvlášť, keď som pred dvoma rokmi na farme nepoznal chuť víťazstva,“ vravel po štvrtkovom stretnutí na ľade Floridy (6:3).
Na šesťdňovú prestávku ste sa naladili víťazne. Ste spokojný s výkonom proti Floride?
Tešíme sa z dvoch bodov. Je náročné vyhrať na ich ľade, navyše sa po pauze vrátili oddýchnutí. Som rád, že sme po slabších ofenzívnych výkonoch skórovali šesťkrát. Spoluhráči mi veľmi pomohli. Vždy sa hrá lepšie, keď vediete od začiatku stretnutia. Bol to dôležitý súboj a chlapci sa v ňom ukázali. Je to veľké tímové víťazstvo, odviedli sme skvelú prácu.
V NHL patríte v tejto sezóne k najlepším brankárom. Ako sa na to pozeráte?
Som vďačný Bohu, že mám takúto šancu. Je to pre mňa veľká motivácia. Teším sa, že môžem chytať toľko zápasov a pomáhať mužstvu. Chalani predo mnou hrajú veľmi dobre. Funguje medzi nami správna chémia. Užívam si každý moment.
Mnoho fanúšikov i odborníkov vás pasovalo do roly jedného z brankárov, ktorý by sa mohol predstaviť v Zápase hviezd. Necítili ste krivdu, keď ste sa medzi nich nedostali?
Mojou úlohou nie je hodnotiť, či som tam mal byť, alebo nie. Som nesmierne šťastný, že som zdravý a môžem chytať. Mám za sebou 48 zápasov a 26 výhier. To je úžasné číslo, obzvlášť, keď som pred dvoma rokmi na farme nepoznal chuť víťazstva. Ak by som sa dostal do Zápasu hviezd, bola by to pre mňa česť. Na druhej strane je to len také pozlátko. Najdôležitejšie je, aby som pravidelne chytal v klube. Som vďačný fanúšikom, ktorí ma tam chceli vidieť. Dobre mi to padlo.
V nedávnej päťzápasovej víťaznej sérii ste vychytali tri čisté kontá. Po nej ste v dvoch stretnutiach inkasovali deväť gólov. Ako si vysvetliť takéto výkyvy?
Bolo to dosť náročné. Mužstvo ani ja sme nepredviedli dobré výkony. Nechávali sme šikovným hráčom Washingtonu i Tampy Bay veľa priestoru a oni to využili. Vedeli sme, že proti Floride musíme začať omnoho lepšie. Čaká nás teraz šesť dní voľna. Je dobré, že sme sa pred touto prestávkou vrátili do víťazných koľají.
Pocítili ste po spomínaných vysokých prehrách kritiku od trénera Darryla Suttera?
Ani nie. Je to tvrdý šport a veľký biznis. Každý chce vyhrávať a robí pre to všetko. Tréner chce kritikou nabudiť nielen mňa, ale aj ostatných spoluhráčov. Niekedy to býva náročné, ale taký je šport. Necítil som žiadnu krivdu. Človek sa cez to musí povzniesť a vrátiť sa na druhý deň k tvrdej práci. Musí prehry hodiť za hlavu a dokázať, že ho nerozptýlia.
Foto: Reuters, Gary A. Vasquez
Kto vám pomáha prekonávať krízové situácie?
Moja úžasná rodina. Môžem sa oprieť o manželku, rodičov i brata. Bez ich podpory by som to sám nezvládol. Mám šesťročného syna Petra, ktorý vníma moje úspechy s nevinnou a čistou detskou radosťou. Je to krásny pocit.
V októbri 2014 ste putovali z Montrealu do Winnipegu, ktorý vás na ďalší deň po výmene poslal na farmu do AHL. Ako ste zvládali presun do St. John's IceCaps?
Bolo som z toho rozčarovaný. Nepomohol mi ani môj prístup. Viac som sa sústredil na návrat do NHL a ostatných brankárov, ako na moje výkony a miesto, kde chytám. Nesústredil som sa na najbližší puk, skôr som premýšľal nad budúcnosťou. Urobil som veľa chýb a ušla mi prítomnosť. Nebolo to dobré v športovom ani osobnom živote. Vďakabohu som dostal príležitosť v Los Angeles. Dali mi šancu, hoci to pôvodne vyzeralo, že so mnou nepodpíšu zmluvu. Išiel som na predsezónny kemp a odvtedy to všetko začalo do seba zapadať ako puzzle.
Chceli sa na vás súperi v AHL vytiahnuť?
Ťažko povedať, to sa musíte opýtať ich. Chalani v kabíne St. John's boli výborní. Mali sme dobré mužstvo plné solídnych mladých hráčov. Nemali veľa skúseností a dávali mi otázky o NHL. Boli sme dobrá partia, ale chýbali nám výsledky.
Aké sú najväčšie rozdiely medzi Montrealom a Los Angeles?
Montreal je studený, v Los Angeles je krásne teplo. (smiech) Canadiens majú bohatú históriu, Kings ju začali písať nedávnymi dvoma Stanleyho pohármi. Je to jedna z najlepších organizácii, v akej som pôsobil.
Stretávate sa vo voľnom čase s Mariánom Gáboríkom?
Samozrejme. Keď sa dá, vybehneme spolu na kávu či večeru s ním aj ostatnými hráčmi. S Majom trávim asi najviac času zo všetkých chalanov. Niekedy sa aj navštívime.
Ako vidíte vašu hokejovú budúcnosť?
Nechcem sa o nej rozprávať. Všetko sa postupne vyrieši samo. Teraz nad ňou vôbec nepremýšľam.
Vidíte na Slovensku nejakého nástupcu, ktorý by sa v budúcnosti mohol predstaviť v NHL?
Musím sa priznať, že v ostatných mesiacoch v tom nemám veľký prehľad. Sledoval som svetový šampionát do 20 rokov v Kanade, kde si slovenskí brankári nepočínali zle. Mali to náročné, pretože chytali proti podstatne lepším súperom. Čeliť každý zápas 40–50 strelám nie je nič jednoduché. Na Slovensku máme veľa dobrých hráčov. Je potrebné s nimi pracovať. Tromi, štyrmi dobrými zápasmi sa tá tvrdá robota nekončí, práve vtedy sa začína. Musíme sa zlepšiť v príprave mládeže, aby sme sa znovu vrátili medzi elitu. Hokej na Slovensku stagnuje, som z toho smutný.
Kde vidíte najväčší problém?
Mladí hráči na Slovensku i v Európe nechcú ísť univerzitnou cestou, juniorskými zámorskými súťažami či hrať na farme v AHL. Radšej zvolia peniaze v KHL ako čakanie na šancu. Ísť do zámoria je risk. Budete hrať na farme za menší plat a stále nemusíte dostať šancu. Veľa hokejistov toto riziko už radšej nepodstupuje. Za mojich čias KHL neexistovala a išli sme cestou juniorka – draft – AHL – NHL. Počul som na farme veľa mladých hráčov, ktorí tam nechcú zostať a čakať. Povedia, že to nie je pre nich a radšej odídu zarábať peniaze do KHL či Európy. Keď to človek urobí, je veľmi ťažké sa vrátiť do NHL.