Jedna z nádejí Los Angeles Kings Erik Černák (19) sa totiž na šampionáte hráčov do 20 rokov zúčastní už po štvrtýkrát. Pred dvoma rokmi bol dôležitou súčasťou tímu, ktorý – rovnako v Kanade – prekvapujúco vybojoval bronz.
„Na turnaj sa obzvlášť teším aj preto, že sa vrátime na miesto činu. Mužstvá aj priebeh šampionátu sú vždy iné. Spomienky však ostanú navždy. Bronzovú medailu predsa nevyhráte každý rok. Dúfam, že aj teraz sa nám podarí dosiahnuť nejaký dobrý výsledok,“ tvrdí obranca Erie Otters z juniorskej OHL.
V zámorí pôsobíte už druhú sezónu. Zvykli ste si?
Veľkú časť leta som trávil v Amerike, čiže to pre mňa už nie je nič nové. Moja angličtina sa výrazne zlepšila, hovorím už plynulo. Zvykol som si aj na tunajšiu mentalitu. Pred štartom súťaží som vydržal dosť dlho v kempe Kings. V príprave farmy v Ontariu sme boli ôsmi obrancovia, tak mi z Los Angeles povedali, aby som išiel radšej späť do juniorky. Nech si ešte lepšie zvyknem na zámorský hokej a všetko okolo. Potrebujú, aby som hrával veľa minút a dostával šancu aj v oslabeniach a presilovkách. Zatiaľ je to v Erie výborné. Moja hlavná úloha je, aby som dobre bránil a nezbieral mínusové body.
S priestorom na ľade ste spokojný?
Áno. V Amerike sa hráva na tri obranné dvojice, takže času dostanú všetci dosť. Často odohrám aj 25 minút, takže som s tým spokojný a veľmi si to vážim. Niekedy je to až náročné, najmä keď hráme tri zápasy za tri dni. Je super, že sa nám darí a k víťazstvám pomáham výkonmi aj ja. Sme prví v konferencii. Odkedy hrám hokej, vždy som pôsobil v dobrých kluboch a bol som zvyknutý vyhrávať.
Tri zápasy za tri dni, to znie ako výborná príprava na juniorský šampionát…
Občas sa stane, že keď ideme na trip k súperom, tak odohráme tri zápasy bez prestávky. Je to dosť náročné, najmä na úzkom zámorskom klzisku a s troma obranami. Musíme sa s tým však vyrovnať. A ako vravíte, pre mňa je to pred MS, kde je program dosť nahustený, len plus.
Ako sa vám páči mesto Erie?
Je o čosi menšie než Košice. Celkom sa mi páči, ale to pre mňa aj tak nie je podstatné. Som tu, aby som hral hokej. Bývam u skvelej rodiny, ktorá sa o mňa stará. Pomáhajú mi, keď sa vyskytnú nejaké problémy. Komunikoval som s nimi aj počas leta. Keď som im oznámil, že sa vraciam späť, boli radi. Čakali ma na letisku. Majú syna, ktorý sa tiež venuje hokeju. Je brankár. Úplne hokejom žijú. Každý deň ho vozia hodinu a pol na tréningy. Majú to časovo dosť nadupané, ale dávajú do záležitostí okolo hokeja všetko.
Vo vašom tíme pôsobí aj trojka minuloročného draftu Dylan Strome, ktorý už za Arizonu odohral sedem zápasov v profilige. Rozoberali ste NHL?
Pred štartom sezóny som odohral za Kings jeden prípravný zápas, zhodou okolností práve proti Arizone. Rozprávali sme sa vtedy o tom, že má veľkú šancu ostať v prvom tíme. Odohral sedem stretnutí, ale potom ho poslali ešte dole do juniorky. Je to skvelý hráč s neuveriteľnými zručnosťami. Keď prišiel, tak sila nášho mužstva výrazne vzrástla.
Foto: SITA/AP, Alan Diaz
Čo pre vás znamenalo, že ste si mohli za Kings zahrať, hoci len v príprave?
Zápas to bol pre mňa neskutočný – z pohľadu hokeja, ale i atmosféry okolo. Level hokeja bol úplne inde než som zvyknutý, bol to azda najťažší zápas, aký som doteraz odohral. Nastúpili v ňom viacerí hráči, ktorí pôsobia v NHL dlhé roky. Pre mňa niečo nové. Podmienky sú tam skvelé, preto robím všetko pre to, aby som sa do prvého tímu čo najskôr dostal.
Pred rokom ste si veľmi pochvaľovali pomoc v kempe od slovenských spoluhráčov Mariána Gáboríka a Petra Budaja. Pomáhal vám Budaj aj teraz či už nebolo treba?
Už to bolo trochu iné ako vlani, keď som vôbec nevedel, čo ma čaká. Nepoznal som ľudí ani veci okolo. A najmä jazyk. Peťo s Majom mi výrazne pomohli. Teraz som to zvládal bez problémov. Len sme si párkrát zašli na večeru. Som veľmi rád, že sa Peťovi darí, i z toho, že do zostavy sa už po zranení vrátil aj Majo. Verím, že im to takto vydrží čo najdlhšie.
Kedy sa pripojíte k juniorskej reprezentácii?
K mužstvu sa pridám až priamo v Kanade. Do Montrealu odletím 16. decembra.
Evokuje vám začiatok decembra, že sa už nezadržateľne blíži šampionát?
(smiech) Jasné, že to cítim. Budú to už moje štvrté juniorské majstrovstvá sveta. Viem, ako to chodí, poznám celý realizačný tím. Pokúsim sa tímu pomôcť, aby sme urobili čo najlepší výsledok. Teším sa najmä z toho, že šampionát je v Kanade. Z diváckeho hľadiska je to úplne iný level než v Európe. Atmosféra je neskutočná, na úrovni zápasov NHL. Na stretnutia bude chodiť veľmi veľa divákov, juniorské MS berú Kanaďania ako hokejový sviatok. Prvý zápas odohráme s domácimi, to bude úplne výnimočné. Teším sa na to.
Pred dvoma rokmi ste ťažili zo zdravého sebavedomia. Pomôže to aj teraz, keď sa tím výrazne trápi v ofenzíve?
Vtedy bola úžasná partia. Každý hráč odviedol pre mužstvo maximum, navzájom sme si pomáhali. Z toho sme vyťažili bronz. Chalani sa teraz trápia v koncovke, ale verím, že na MS to bude o niečom inom. Len musíme pracovať ako tím a počúvať, čo nám tréner naordinuje na jednotlivých súperov. Môže to priniesť ovocie, aj keď máme veľmi ťažkú skupinu. Hrať sa však dá s každým. To sme potvrdili aj pred dvoma rokmi.
Bude rozhodujúci zápas s Lotyšskom?
Každý rok máme v skupine mužstvo, ktoré musíme zdolať, aby sme sa nedostali do bojov o záchranu. Dúfam však, že potrápime aj ďalších súperov a získame nejaké body, aby to nevyzeralo, že na šampionát ideme len kvôli jednému zápasu.
Máte na štvrtý šampionát nachystaný aj prvý gól?
Dúfam, že sa mi podarí nejaký streliť, ale nikdy na góly príliš netlačím. Či je to v lige alebo na šampionátoch. Góly ma potešia ako každého hokejistu, ale nepotrpím si na osobných štatistikách. Dôležitejšie je pomáhať mužstvu tým, čo viem najlepšie.