„Pozrite sa na to!“ povedal Lindros zdvíhajúc ľavú ruku s prsteňom na znak začlenenia do hokejovej nesmrteľnosti. „Je to veľká pocta. Pozrite sa na tie mená na plakete. Byť v tejto spoločnosti je čerešničkou na torte,“ povedal Lindros.
V súčasnosti 43-ročný bývalý center zaujal už pri svojom vstupe do NHL, keď odmietol hrať za Québec Nordiques, ktorí si ho v roku 1991 vybrali ako jednotku draftu. Vynútil si výmenu do Philadelphie a nikdy to vraj neoľutoval. Kanadský „tvrďas“ bol prototypom silového centra, čo púta pozornosť urastenou postavou, z ktorej pramenil jeho tvrdý štýl hry.
Mnohokrát naň doplatil vážnymi zraneniami, predovšetkým otrasmi mozgu, ktoré mu znemožnili odohrať viac stretnutí než 760. Nazbieral v nich však 865 bodov a 1398 trestných minút, získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča ligy. S reprezentáciou Kanady triumfoval na ZOH v Salt Lake City 2002, na Stanleyho pohár si však nikdy nesiahol.
S Lindrosovými úspechmi bola prepojená aj kariéra trénera Pata Quinna. Kanaďanov doviedol k spomenutému olympijskému zlatu zo Salt Lake City a v sezóne 1979/80 ťahal s Philadelphiou šnúru 35 víťazstiev. Zomrel v novembri 2014.
Ľavý krídelník Makarov sa dostal do severoamerickej súťaže ako 31-ročný, ale nestratil sa ani v nej. Hneď získal Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika a celkovo v tímoch Calgary Flames, San Jose Sharks a Dallas Stars zaznamenal 384 kanadských bodov v 424 zápasoch.
Vachon vychytal Montrealu tri prvenstvá v Stanleyho pohári a vyslúžil si aj Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára sezóny 1967/68. Na pozvánku do hokejovej večnosti čakal 30 rokov.
Z favorizovaných kandidátov tento rok neuspeli napríklad Mark Recchi, Paul Kariya, Jeremy Roenick, Dave Andreychuk či Curtis Joseph.