„Rameno bolí. Musím si ho ľadovať. V lete som nešiel na operáciu, ale obávam sa, či nemám tie väzivá natrhnuté. Stále ma to obmedzuje,“ priznáva útočník Detroitu v zámorskej NHL Tomáš Tatar (25).
Zápas na Floride (1:4) vášmu mužstvu vôbec nevyšiel. V čom bol najväčší problém?
Musíme hrať lepšie. Príliš ľahko púšťame súperov do šancí. Málo strieľame. Panthers hrali dobre, ale je to najmä o nás. Musíme si viac pomáhať a, samozrejme, dávať góly. Dlho nás držal v boji o body výborne chytajúci brankár Petr Mrázek. No nestačilo to. Trávili sme príliš málo času v útočnej tretine. Bohužiaľ, prvé dva zápasy nám nevyšli podľa predstáv. Robíme príliš veľa chýb. Sami dostávame súperov do prečíslení. Náš štart je zatiaľ slabý.
Aké vám ostanú spomienky na prestížny Svetový pohár, kde ste s tímom Európy postúpili až do finále?
Bolo to perfektné! Utvorili sme veľmi dobrú partiu. V kabíne vládla pohoda. A odzrkadlilo sa to aj na výkonoch na ľade. Tréneri zvolili výborný systém hry a celé mužstvo zaberalo ako malo. Každý hráč bol platný.
Darilo sa aj vám osobne, strelili ste tri góly. Pochvala od koho vás najviac potešila?
Takto to neberiem. Myslím si, že uznanie si zaslúžil celý tím. Náš postup do finále bol jednoznačne tímový úspech. Viacerí hráči, ba povedal by som, že všetci, sme dostávali pochvaly zo všetkých strán. Škoda, že sme vo finále podľahli Kanaďanom vo dvoch zápasoch. Ten druhý sme mohli pri troške šťastia vyhrať.
Aké to bolo pridať sa po turnaji k spoluhráčom z Detroitu?
Veľmi rýchle. Nebolo to veru jednoduché. K chalanom som sa pripojil len na posledné dva dni kempu. Hneď sa začala sezóna, a ako som už povedal, vstup do nej nám vôbec nevyšiel.
Preberali ste v kabíne Svetový pohár?
Nikto zo spoluhráčov nečakal, že náš európsky výber bude taký úspešný. Trošku som o vzájomnom zápase a mojich góloch vtipkoval so švédskymi spoluhráčmi. No celkovo bolo príliš málo času na to, aby sme podrobnejšie rozoberali, aký bol turnaj v Toronte. Keď sme boli na štadióne, vždy sme sa plne sústreďovali na nácvik systému.
Prispôsobili ste prípravu na sezónu práve účasti na Svetovom pohári?
Jasné. Keďže bol začiatok skôr, tak som šiel doma na Slovensku skôr na ľad. Pripravil som sa dobre. No už je to za nami. Rozbehla sa sezóna a musíme začať bodovať, aby sme mohli bojovať o play off.
Boľavé rameno si chladíte ľadom. Ide o rovnaký problém ako v závere minulej sezóny?
Áno, stále nie je v poriadku. Bude ma bolieť asi počas celej sezóny. Uvidíme, ako to nakoniec budeme liečiť. Bolesť sa neozve pri súbojoch, skôr ju cítim, keď vystrelím alebo sa snažím dočiahnuť puk, ktorý je príliš ďaleko. Nie je to stabilné, skáče to tam. No musím s tým nejako bojovať. Možno mi to zase vyjde na majstrovstvá sveta (vraví smutne)… Ľudia tomu asi ťažko uveria…
Čo máte nové v klube?
Viacero nových hráčov. Musia ešte dostať do krvi náš herný systém. Samozrejme, čiastočne sa zmenil aj pre nás, ktorí sme tu boli v minulej sezóne či dlhšie. Bude to niečo iné.
Vnímali ste v lete šumy o vašej prípadnej výmene?
NHL je biznis. Vychádzalo to asi z toho, že Detroit potreboval obrancu a požadovanú trhovú hodnotu sme mali najmä ja s Nyquistom. Neviem, či mal náš generálny manažér naozaj úmysel vymeniť nás. Skôr si myslím, že nie. Ale to sa už nedozviem.
Čo hovoríte na fakt, že sezónu v NHL odštartovalo len sedem zdravých slovenských hokejistov?
Bohužiaľ je to odzrkadlenie situácie v slovenskom hokeji. Nielen my, ale viaceré krajiny s tým majú momentálne problém. Systém mládežníckeho hokeja v USA a Kanade je ozaj výborný. Bol som sa pozrieť na zápas 12–13 ročných detí v Michigane. Boli skvelé. Pochopiteľne, všetko sa určite začína financiami. To je asi najväčší problém u nás na Slovensku. Aj na Svetovom pohári ste videli, ako sú na tom korčuliarsky mladí zámorskí hráči. K tomu smeruje celá NHL. Všetci hokejisti, ktorí do nej prichádzajú, sú výborní a rýchli korčuliari.