Aj na neúspechu však nájde pozitívum – dlhšie voľno počas leta na oddych aj lepšiu prípravu na nový ročník a zároveň opäť väčšiu motiváciu. „Keď stratím motiváciu víťaziť a chuť do hokeja, nastane čas ukončiť kariéru,“ tvrdí osobnosť kanadsko-americkej NHL.
Čo ste zatiaľ stihli v lete?
Momentálne sa venujem letnej príprave. Po prvý raz sa počas nej riadim podľa podkladov z Chicaga. Môj kondičný tréner mi pripravuje program podľa manuálu Blackhawks. Už som cítil, že potrebujem akúsi zmenu, že nemôžem zase robiť veci len podľa seba. Mám teraz všetko úplne inak nastavené, ale pozdáva sa mi to. Nečakal som, že ma to bude tak baviť.
V play off vypadli Blackhawks už v prvom kole. Dodá to mužstvu väčšie odhodlanie do ďalšieho ročníka?
Samozrejme, play off nám nevyšlo, hoci – paradoxne – mne sa v ňom hralo veľmi dobre. Vypadnutie bolo veľké sklamanie, ale asi sme trošku dlhší oddych už aj potrebovali. Hoci to nijako neovplyvnilo naše výkony – nevzdali sme sa, vyrovnali v náročnej sérii z 1:3 na 3:3 na zápasy, ale v siedmom bol úspešnejší aj šťastnejší súper.
Máte aj s pribúdajúcimi rokmi stále rovnakú chuť na hokej a každodennú prácu?
V predošlých rokoch sme mali zväčša veľmi krátku pauzu, teraz je výrazne dlhšia. Leto sa nám natiahlo a všetci absolvujeme kvalitnejšiu prípravu. Osobne sa aj vďaka tomu viac teším na nový ročník. Motivácia u mňa v žiadnom prípade nechýba. Keď taký moment nastane, bude čas skončiť s hokejom.
Považujete účasť na Svetovom pohári v tíme Európy za príjemný, hoci veľmi náročný vstup do sezóny?
Či príjemný, to sa ešte len uvidí. Úroveň zápasov bude veľmi vysoká, obzvlášť vzhľadom na termín turnaja. Pamätám si olympiádu vo Vancouvri 2010, kde sa na rozdiel od Soči hralo na úzkom klzisku a rýchlosť hry bola extrémna. Keď sme sa po turnaji vrátili do klubov, tak mi zápasy NHL pripadali pomalé. To naznačuje, že sa na Svetový pohár musíme veľmi dobre pripraviť.
Medzi favoritov nepatríte. Určite však túžite prekvapiť tých, čo európsky výber podceňujú…
Súhlasím, medzi favoritov nás neradí asi nik. No tím máme dosť kvalitný. Bude zaujímavé, ako sa popasujeme s tým, že mužstvo je zložené z hráčov viacerých národností. Každý z nás je však profesionál a keď padne puk na ľad, tak vie, čo má robiť. Nepotrebujeme sa zohrávať mesiace či dlhé týždne. Čas, ktorý budeme mať, by mal stačiť. Bude to nepochybne zaujímavé a pre nás všetkých to bude mať iný náboj než zvyčajne.
Dresy sa vám páčia?
Na prvý pohľad som mal zmiešané pocity. Pozdáva sa mi písmeno E, ktoré naznačuje, že reprezentujeme akoby celú Európu. Farby? Tie mi príliš nerežú, ale nie je to vec, ktorú by som potreboval riešiť.
Je o vás známe, že obľubujete futbal. Boli ste sa pozrieť na nedávnych ME vo Francúzsku?
V televízii som videl veľa zápasov, vrátane všetkých stretnutí našich chlapcov, no priamo do dejísk – ako pred rokmi počas MS v Nemecku či ME v Portugalsku, kde sa mi veľmi páčilo – som tentoraz nešiel. Pôvodne som aj mal taký plán, ale nakoniec som uprednostnil pohodu pri televízii. Priznávam, že aj kvôli kontrolám a tomu, čo všetko sa deje v ostatných mesiacoch v Európe. Aj manželka mi hovorila, aby som radšej ostal doma. Človek má po čoraz častejších útokoch extrémistov prirodzene väčší rešpekt pred cestovaním a masovými akciami. Nikdy neviete, kde sa čosi také udeje najbližšie, takže nad tým nemôžete stále premýšľať.
Užijete si pri televízii aj ďalší športový sviatok – olympiádu v Riu?
Áno. Olympiády mám veľmi rád, najmä letné. Najviac ma baví atletika a obzvlášť šprinty. Tie nevynechám. Pozriem si však čokoľvek, aj také športy, ktoré by som počas roka asi ani nenašiel v programe.
Jediný gól vás delí od mimoriadnej hranice 500 gólov v základnej časti NHL. Ako to vnímate?
Vôbec nad tým nepremýšľam. Viem, že je to blízko a uvedomujem si, že ak sa nič výnimočné nestane, tak tá hranica skôr či neskôr padne. Mal som šancu streliť päťstý gól už v minulej sezóne, ale neprikladal som tomu dôležitosť. Preto som to nesilil, radšej sa dal dokopy na play off a aj po dohode s trénerom chýbal v posledných troch súbojoch základnej časti. Bolo by niečo iné, keby som mal 49 gólov v sezóne a v poslednom zápase mi nepadne päťdesiaty. To by ma mrzelo. Toto vôbec.
Dávate si počas sezóny ešte nejaké individuálne méty alebo vás už zaujímajú len tímové úspechy?
Samozrejme, už pre mňa nie je dôležité, koľko gólov nastrieľam. Rozprávam sa s trénerom asi najčastejšie zo všetkých hráčov. Vždy mi povie, že mu je jedno, či strelím desať alebo tridsať gólov. V tíme máme viac dobrých strelcov, a tak nemusí mať v tomto smere obavy. Nehodnotí ma podľa gólov, ale cez to, že hrám dopredu aj dozadu a pomáham tým mužstvu. Sám to beriem rovnako, veď už nie som najmladší. Okolo mňa sú už ofenzívnejší hráči a ja mám tie najlepšie útočné roky už za sebou. Stále nejaký gólik dám, a to, čo odo mňa tréner chce, mi nevadí. Naopak, vyhovuje. Už nesnívam o tom, že vyhrám trofej pre najlepšieho kanoniera ligy.