„Sú to dve veľmi rozdielne veci, nechcel by som porovnávať, ktorá z nich mi urobila väčšiu radosť. Každá z nich ma potešila iným spôsobom,“ tvrdí útočník Los Angeles Kings Marián Gáborík (34).
Čo pre vás znamená účasť v konečnej nominácii na Svetový pohár?
Potešilo ma to. Bol som v kontakte s generálnym manažérom Mirom Šatanom, debatovali sme o tom. Samozrejme, je to trošku netradičný formát turnaja. Tímy sú už dané, nič s tým nespravíme. Mám skúsenosť zo Svetového pohára z roku 2004, bude to veľmi kvalitný turnaj a o všetko bude postarané na špičkovej úrovni. Dalo by sa to prirovnať k olympiáde, bohužiaľ, bez samostatného slovenského tímu, čo nie je pre našu krajinu a našich fanúšikov ideálne.
Veríte, že si ľudia na Slovensku aj v ostatných európskych krajinách napriek tomu vytvoria vzťah k spoločnému tímu?
Som presvedčený, že to tak bude. Vytvorí sa trošku širšia fanúšikovská skupina. No ako hovorím, pre všetkých to bude niečo úplne iné, ako keď hrá každý hokejista za svoju krajinu.
Ako ste na tom zdravotne? Budete na Svetový pohár stopercentne pripravený?
Som oukej. Pomaličky začínam trénovať. Koleno ešte trošku reaguje na záťaž, ale to sa dá čoskoro do poriadku. Potrebujem sa čo najlepšie nachystať na sezónu, ktorá sa začne práve Svetovým pohárom. V play off som naskočil do zostavy Kings, nebolo to ideálne, ale už nemá zmysel vracať sa k tomu. Vo vyraďovacích bojoch sa hrá o všetko, takže sa musí ísť aj cez bolesť.
Sledujete po vyradení v play off jeho ďalší priebeh?
Zaujímam sa o priebeh sérií, i keď nesledujem zápasy naživo. Ráno si vždy pozriem, kto ako hral a detaily zápasu.
Máte v drese finalistov Pittsburghu alebo San Jose kamarátov, ktorým by ste dopriali celkový triumf?
V jednom aj druhom je ich niekoľko. Nedá sa však povedať, že by som jednému alebo druhému tímu držal palce. Každopádne, oba kluby sú vo finále zaslúžene. Za Pittsburgh hrá Carl Hagelin, s ktorým som pôsobil v New Yorku, s lídrom Sharks Brentom Burnsom som zase dlhé roky hrával v Minnesote. Práve Brentovi by som prial Stanleyho pohár o čosi viac. Predsa len, poznáme sa dlhšie a má ozaj dobrú sezónu.
Doprajete mu aj Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu?
Neviem posúdiť, či ju môže vyhrať. Viac by som to prial spoluhráčovi Drewovi Doughtymu od nás z LA. No Brent je zaslúžene medzi troma ašpirantmi na ocenenie.
Cez víkend ste si naživo vychutnali Veľkú cenu Monaka. Ako sa vám páčili preteky?
Boli sme tam s Majom a Marcelom Hossovcami a ešte jedným naším kamarátom. Bolo to zaujímavé. Na F1 som bol už pred rokom v Maďarsku na Hungaroringu, teraz to však bolo čosi iné. Ťažko sa to opisuje, treba to zažiť. Preteky boli od začiatku celkom zaujímavé. Keď trochu vyschla trať, tak to bolo ako obvykle, ale dážď to každopádne urobil zaujímavé. Všetko dianie okolo Veľkej ceny bolo super. Užil som si to.
Ktorému jazdcovi či tímu držíte palce?
Ferrari bude pre mňa vždy akási srdcovka. Teraz sme boli na pretekoch v rámci Red Bullu a oni odjazdili tiež dobré preteky. Daniel Ricciardo mohol aj vyhrať, nebyť nešťastného zaváhania v boxoch. Okolo tímu bolo cítiť sklamanie, ale my sme rýchlo po skončení pretekov odchádzali preč.
Mali ste možnosť dostať sa aj na miesta, kam bežný fanúšik nemá prístup?
Všetko sme mali dobre zabezpečené, ale do boxov sme sa nedostali. V sobotu sme totiž prišli priamo na kvalifikáciu a vtedy už tieto priestory nie sú sprístupnené.
Sledovali ste vystúpenie reprezentácie na majstrovstvách sveta v Petrohrade?
Trošku, videl som tri zápasy. Chalani začali veľmi dobre, potom im to šlo horšie. Boli tam časti zápasov – aj proti skúsenejším tímom – keď hrali naši veľmi dobre, ale tie tímy boli rozbehnuté a asi sme nemali na to hrať s nimi vyrovnanú partiu celých šesťdesiat minút. Celkovo chalani bojovali a makali. Z tohto pohľadu im nemožno nič vyčítať.
Blížia sa voľby prezidenta SZĽH. Aká je vaša predstava o ideálnom kandidátovi na tento post?
Prepáčte, ale k tomu sa teraz nechcem veľmi vyjadrovať, keďže je to celé v riešení.