Pre mnohých hokejistov v NHL bolo a stále je mimoriadne dôležité, aké čísla na drese ich sprevádzajú kariérou. Stali sa už akoby ich „ochrannými známkami“.
Podľa vzoru Sidneyho Crosbyho (87) nosí koncové dvojčíslie roku svojho narodenia aj vlaňajšia draftová jednotka Connor McDavid (97). Nie pre brankárov typickú jednotku, tridsiatku či tridsaťpäťku, gólman Washingtonu Braden Holtby má na chrbte netradičnú sedemdesiatku. „Videl som fanúšikov, ktorí si kúpili môj dres a mal by som príliš zlý pocit, ak by som si ju teraz zmenil,“ tvrdí. Tyler Toffoli z Los Angeles hráva s nevšedným číslom 73, ktoré mu prischlo v tréningovom kempe. A keďže s ním vyhral Stanleyho pohár, rozhodol sa ponechať si ho. Tohtosezónny nováčik Max Domi z Arizony si zvolil šestnástku na počesť Bobbyho Clarka, ktorý bol tak isto ako on diabetik.
Keď obranca John-Michael Liles vstupoval na scénu NHL v roku 2003, nebolo nič neobvyklé, keď sa s číslami kupčilo. „Povráva sa, že Paul Kariya dal niekomu dve letenky na Havaj za deviatku. Počul som aj o chlapcoch, ktorí číslo vymenili za rolexky,“ priznal 35-ročný zadák Caroliny pre server thestar.com.
„Nemyslím si, že číslo robí hráča rozdielnym. Je to jedno,“ tvrdí fínsky útočník Toronta Leo Komarov, ktorý nosí štyridsaťsedmičku a ak by veľmi bažil po zmene, zvolil by si crosbyovskú cifru podľa roku svojho narodenia. Jeho spoluhráč – brankár James Reimer má tridsaťštvorku a vyhlásil: „Kým tu pre mňa majú nejaký dres, je to jediné, čo ma zaujíma.“