Ďalej – teda do semifinále a priameho boja o medaily sa mladí hokejisti dostali v roku 1999 vo Winnipegu (získali bronz) a o desať rokov neskôr v Ottawe (štvrtá priečka). V piatok v noci majú zverenci Ernesta Bokroša – opäť v Kanade, tentoraz v Montreale – v derby s Českom šancu vyhrať vo štvrťfinále len po tretí raz v histórii.
Popoluška prekvapila svet
Dovtedy na Slovensku takmer neznámy tréner Ján Filc poskladal pred šampionátom na prelome rokov 1998 a 1999 sympatické mužstvo, doma ani vo svete mu však odborníci nedávali veľké šance na úspech. Pre Slovensko to boli štvrté majstrovstvá sveta juniorov medzi elitou a v predošlých prípadoch len raz postúpili do štvrťfinále.
Partia okolo kapitána Ladislava Nagya vstúpila do turnaja víťazstvom 3:2 nad Českom. Dva góly strelil ešte len šestnásťročný Marián Gáborík, jeden dnes už nebohý Zoltán Bátovský. Keď Slováci následne zvládli aj duel s Kanadou – remizovali 0:0, ukázalo sa, že môžu reálne bojovať o medaily. V skupine zdolali ešte Fínov (4:3) a Američanov (3:2) a postúpili priamo do semifinále. V ňom síce nestačili na Rusov, ale v boji o bronz zdolali Švédov s bratmi Sedinovcami v zostave 5:4.
„Naša sila bola v partii a tímovej hre. Chlapci pochopili, že hrať pre agentov sa na takomto podujatí neoplatí. Práve dobrý výsledok tímu totiž upriami pozornosť aj na jednotlivcov,“ vysvetľoval s odstupom mnohých rokov Ján Filc. „Na turnaji sme boli v skupine smrti. Médiá nás vopred odpisovali. Potom nás nazvali popoluškou. Prišli sme na hostinu, na ktorú nás nik nevolal,“ zaspomínal si pred štyrmi rokmi na šampionát jeden z hrdinov – brankár Ján Lašák, ktorý dostal na turnaji prednosť pred Karolom Križanom a Rastislavom Staňom. Všetci traja a spolu s nimi mnohí ďalší sa o pár rokov stali pevnou súčasťou aj seniorskej reprezentácie.
Zázrak na ľade po slovensky
Na druhý prienik do najlepšej štvorky museli Slováci čakať rovných desať rokov. Mužstvo okolo Tomáša Tatara, Richarda Pánika, Jaroslava Janusa, Adama Bezáka či Martina Štajnocha dokázala poblázniť hokejových fanúšikov doma pri televíznych obrazovkách.
Zverenci Štefana Mikeša síce v skupine podľahli Švédom 1:3 a s Rusmi vybuchli 1:8, no k očakávanému triumfu nad Lotyšskom 7:2 pridali aj nesmierne cenné dva body za víťazstvo 3:2 po sam. nájazdoch s Fínskom.
Šok pre všetkých pripravili vo štvrťfinále, v ktorom narazili na vysokého favorita – výber USA. Američania mali v zápase jednoznačnú prevahu, Slovákov prestrieľali 47:19, no v bránke čaroval Janus a v ofenzíve predviedli jeho spoluhráči nebývalú efektivitu. Dva góly strelil kanonier Tatar a po jednom pridali Pánik, Bezák a Molnár. Slovensko zvíťazilo 5:3 a komentátor kanadskej televízie TSN prirovnal zápas k „Miracle on Ice“ (Zázraku na ľade – víťazstvu USA 4:3 nad výberom Sovietskeho zväzu na olympiáde v Lake Placid 1980).
„Na ten zápas sa nedá zabudnúť. Jaro chytal ako boh a Trto (Tatar) rozhodol. Američania nás prekorčuľovali aj prekombinovali, ale my sme hrali s väčším srdiečkom. Partia fungovala nielen v kabíne, ale aj na ľade,“ spomína na pamätný zápas Marek Viedenský.
V semifinále narobili Slováci problémy aj Švédom, ale prehrali 3:5 a v boji o bronz nestačili na Rusov – 2:5. „Na šampionát sme šli s cieľom vyhnúť sa boju o záchranu. každý z nás však dúfal, že dokážeme čosi viac. Základom úspechu bola dobrá partia a výnimočné výkony brankára Jara Janusa,“ spomína na Ottawu obranca Marek Ďaloga.