„Dúfam, že prinesieš Stanley Cup,“ vravel mu starší z bratskej dvojice pri podávaní rúk, keď Los Angeles Kings vo finále Západnej konferencie NHL vyradilo obhajcu z Chicaga. Hossa s Handzušom sa už mohli oholiť, Gáboríkova brada rástla ďalej.
Prispel k dvom bronzom
Hokejová žičlivosť dobehla talentovaného Trenčana najkrajším možným spôsobom. Pozvala ho medzi vyvolených, ktorí zdvihli nad hlavu vytúžený Stanleyho pohár. Elegantný korčuliar s parádnym zrýchlením sa dočkal triumfu vo svojej štrnástej sezóne v NHL – a pred zrakmi rodičov i o deväť rokov staršieho brata Braňa, Mariánovho prvého vzoru. V ich detskej izbe mal hokej ustlané dvadsaťštyri hodín denne.
„Už od žiackych rokov bolo vidieť, že ide o mimoriadny talent s nevídaným citom pre zakončenie. So synom Marcelom hrávali spolu, takže som pozorne sledoval jeho napredovanie,“ pripomína tréner František Hossa.
Mariánovi pomohlo, že na sídlisku hrával hokej so staršími chlapcami. Neraz medzi nimi patril k najlepším, čo potvrdzoval i v žiackych a dorasteneckých tímoch trenčianskej Dukly. Rýchlonohý a šikovný zakončovateľ hernou inteligenciou prevyšoval rovesníkov, rýchlo sa dostal do pozornosti trénerov mládežníckych reprezentácií. A v roku 1999 si jeho meno hokejoví skauti podčiarkli v zápisníkoch červenou.
Ešte nemal sedemnásť, keď sa začiatkom roka tešil z bronzu na svetovom šampionáte hráčov do 20 rokov v kanadskom Winnipegu.
„Registroval som ho, keď som začal pôsobiť v juniorskom hokeji. Ešte nemal šestnásť, no už sa o ňom hovorilo. V bronzovej dvadsiatke bol najmladší, no už tam naznačil prednosti, najmä bleskové úniky a dobrú orientáciu pred súperovou bránkou. Súbeh talentu, pracovitosti a podpory rodinného prostredia pozitívne ovplyvnili jeho hokejový rast,“ zdôrazňuje tréner Ján Filc.
Majo získal bronz aj na svetovom šampionáte do 18 rokov v nemeckom Füssene. S 11 bodmi (3 góly, 8 asistencií) sa stal najproduktívnejším hráčom podujatia. V tej sezóne už dostal príležitosť medzi mužmi v prvom tíme Dukly. Vytiahol ho doň skúsený tréner Ján Faith.
„Vzali sme ho do prípravy. Prechod do seniorského tímu zvládol bezproblémovo. Po tréningoch ako ucháň zbieral puky, v zápasoch si za výkony neraz vyslúžil pochvalu od skúsených hráčov. Staval som ho na presilovky i oslabenia, využíval v nich svoju rýchlosť. Vynikal úžasnou akceleráciou, zdravou strelou krátkym švihom, má cit pre kombináciu. Tieto vlastnosti ho zdobia dodnes,“ prízvukuje Faith.
Hviezdna tvár Minnesoty
Ako hladko prešiel z juniorky do extraligy, rovnako sa udomácnil aj v NHL.V zámorí predpovedali Gáboríkovi hviezdnu kariéru – a nemýlili sa.
Klub Minnesota Wild draftoval Gáboríka z tretieho miesta – stále je najvyššie draftovaným Slovákom – a získala klenot. V prvej sezóne v jej drese bol s 36 bodmi najproduktívnejším hráčom tímu, kontrakt si bonusmi vylepšil o tri milióny dolárov. Spoluhráči žartovali, že to je aj preto, lebo nemohol navštevovať bary – nemal ešte 21 rokov.
„Domnievam sa, že odišiel v pravú chvíľu – po takmer trojročnej príprave. Patrila k nej i telefonická konverzácia v angličtine. Agenti zisťovali, či napreduje v jazyku. Pred draftom mu zabezpečili dvojmesačný pobyt u kondičného trénera v Montreale, takže na prvú sezónu v NHL odchádzal dobre pripravený,“ konštatoval hrdý otec Pavol.
V Minnesote prežil osem rokov, stal sa ikonou klubu i kapitánom tímu. Neraz ho však pribrzďovali zranenia. Prvú operáciu brušného svalstva podstúpil po druhej sezóne v NHL. Sezónu 2008/2009 takmer celú premaródil. Z 82 zápasov základnej časti odohral len sedemnásť, získaval povesť hokejistu zo skla. Musel sa podrobiť operácii bedrového kĺbu.
Čo mu vtedy vírilo v hlave? „V ťažších chvíľach som sa snažil pripomenúť si, že stále viem hrať. Získať naspäť sebavedomie je veľmi dôležité. Keď som sa vrátil, myslel som aj na to, či budem môcť hrať na takej úrovni ako predtým. Našťastie, cítil som sa stále lepšie a lepšie, prišli aj nejaké góly. Sebavedomie tela i hokejové sa vracalo – a to je pre športovca jedno z najdôležitejších poznaní. Verím, že najlepšie sezóny ma ešte len čakajú,“ uviedol v rozhovore pre Pravdu.
Z Rangers odišiel – a vyhral trofej
Rád by som bol v tíme, ktorý má šancu vyhrať Stanleyho pohár, vravel, keď rozmýšľal o odchode z Minnesoty.
Siahol po ňom New York Rangers, najlukratívnejšia klubová adresa v NHL s kultovou Madison Square Garden na Manhattane. Marián strelil Rangers v decembri 2007 päť gólov, čo sa považovalo za niečo výnimočné. Pre najbohatší klub NHL sa Gáborík stal prioritou, do New Yorku ho pozývali rôzne osobnosti. Herec a producent Tim Robbins Majovi odkázal, že ak by to bolo potrebné, nemá problém sadnúť na lietadlo a prísť, aby ho presvedčil.
Absolventa odevnej priemyslovky pozýval aj spevák Kid Rock i boxerský promotér Don King. Náklonnosť bola obojstranná, ale Trenčan päťročnú zmluvu do konca nedotiahol. Jazdci ho vymenili do Columbusu, odtiaľ prešiel do Los Angeles Kings – a v tejto sezóne sa stal skutočným kráľom. Vo finále o Stanleyho pohár strelil Gáborík newyorským jazdcom niekoľko dôležitých gólov – a dočkal sa vysnívanej trofeje.
„Keby ten režisér hore to tak nezrežíroval, tak by to tak nebolo. Je to aj o šťastí. Som šťastný, že mám taký džob, čo ma baví a dobre uživí. Áno, dá sa povedať, že som dieťa šťasteny,“ odpovedal Marián na otázku, či sa považuje za dieťa šťasteny, keď ešte netušil, že získa Stanley Cup. Už ho má – a je nevýslovne šťastný.