„Bol to jeden z najkrajších hokejových momentov, ktoré som zatiaľ zažil. Množstvo ľudí na tribúnach, televízie a počasie okolo toho vybudovali špeciálne čaro. Jednoducho obrovský zážitok,“ vravel útočník Red Wings Tomáš Tatar. Slovenský reprezentant odohral 13:32 min, na bránku súpera vyslal štyri strely a príležitosť dostal aj v rozhodujúcich nájazdoch. Svoj pokus v tretej sérii však nepremenil.
Dal sa zápas užiť aj napriek veľkej zime?
Zimu som až tak nevnímal. Výrazne nám zhoršila hokejové podmienky, ale čo sa týka teploty tela, nemali sme žiadne problémy. Dostali sme špeciálne termoprádlo a pod lavičkami boli plynové bomby, ktoré udržiavali striedačku v teple.
Vraj vám zamŕzala voda vo fľašiach…
Áno. Preto sme si potom radšej fľašky držali v rukách a nedávali ich do regálov na mantineli.
Nedostali ste do nich aj nejaký teplý nápoj?
Veru žiaden. Iba v kabíne sme čosi mali. Na striedačke bola len studená voda, asi aj preto som trochu zachrípnutý.
Pripravovali vás na tento špeciálny duel nejakým spôsobom aj tímoví lekári?
Teraz ani nie, ale už v úvode sezóny sme dostali nejaké injekcie, aby sme nechytili chrípku. Ani teraz sa necítim zle, nebolí ma hlava ani nič iné, len trošku hrdlo.
Ako ste sa cítili na ľade?
Hokejové podmienky boli neporovnateľné so zápasmi v halách. Diváci nevideli veľa hokejovej krásy a technických fines, všetci sa radšej snažili hrať jednoducho. Skôr šlo o zážitok, ako o hokejové prevedenie.
Čo hovoríte na atmosféru na tribúnach?
Bolo tam viac než sto tisíc ľudí, vytvoril sa obrovský kotol. Aj fanúšikovia Toronta boli úžasní, tvorili hádam polovicu publika.
Boli vás priamo na štadióne povzbudiť aj vaši blízki?
Najbližší bohužiaľ nemohli prísť. Povzbudilo ma len pár známych z Detroitu, ktorým som vzal lístky.
Kedy ste sa definitívne dozvedeli, že na zápas nastúpite?
Až na rannom rozkorčuľovaní, keď som figuroval v zostave. Potešilo ma to, lebo som sa trošku obával, aby som ako jeden z najmladších hráčov v tíme neostal sedieť len na tribúne. Očakával som, že prednosť dostanú najmä starší hráči, aby si to užili. Niektorí sa pomaly lúčia s kariérou.
Tréner vás poslal aj na samostatný nájazd, ale príliš vám nevyšiel…
Beriem to na seba. Mal som voliť niečo jednoduchšie, ale to nie je môj štýl. Odmalička som vždy miešal puk, aby som rozhýbal brankára a potom niečo vymyslel. Ľad bol dosť zlý, puk zamrznutý a hokejka studená, stále mi ju puk preskakoval. Mal som vystreliť ako hráči Toronta…
Ako znášal Tomáš Jurčo, keď ho krátko pred Winter Classic poslali späť na farmu?
Nie je to práve príjemné, ale taký je hokejový život. Tomáš je mladý chalan, v prvom tíme sa ukázal vo výbornom svetle. Dokázal, že je pripravený a pokojne môže hrať v NHL.
Zaspomínali ste si aj na zápas pod holým nebom v drese reprezentácie, ktorý ste pred piatimi rokmi odohrali vo Švajčiarsku?
Áno. Mám odtiaľ krásne spomienky, tiež to bolo výborne zorganizované. Bola to zábava. Prvýkrát to bola pre mňa veľká vec, teraz to však bolo ešte o úroveň vyššie.
Ako ste strávili posledný deň minulého roka?
Bol som sa najesť v reštaurácii, pripil si s kamarátmi a pár spoluhráčmi a šiel si ľahnúť.
Olympijské hry v Soči sú čoraz bližšie. Čo to s vami robí?
Zatiaľ nad tým nepremýšľam. Stále je to dosť ďaleko, snažím sa sústreďovať na zápasy v drese Detroitu. Len sem-tam prehodím s niekým reč o olympiáde. Keď to príde, preorientujem sa na reprezentáciu a budem myslieť len na olympijské hry. Momentálne sú na druhej koľaji.