Niekdajší hokejisti sa pritom odvolávajú na skutočnosť, že NHL dlhodobo vie o možnosti poškodenia mozgu opakovaným údermi do hlavy, no nepodniklo kroky k eliminácii tohto neduhu.
„Veríme, že aj táto žaloba pomôže rozžiariť svetlo nad týmto problémom a prispeje k jeho riešeniu. Hráči si zaslúžia veľmi rýchlu pomoc,“ povedal Rick Vaive, ktorý v kanadsko-americkej profilige hrával v rokoch 1979 – 1992 za Vancouver, Toronto, Chicago a Buffalo (441 gólov a 876 dueloch) a na svojom konte má aj štarty za Kanadu na MS so striebornou medailou z roku 1985. Okrem neho sa k žalobe pridali aj Gary Leeman, Brad Aitken, Darren Banks, Curt Bennett, Richie Dunn, Warren Holmes, Bob Manno, Blair Stewart a Morris Titanic. Podľa žaloby mala neaktivita vedenia NHL za následok stagnáciu vývoja bezpečnej prilby. Profiliga navyše dlho nemenila pravidlá v tejto oblasti, aby minimalizovala poranenia hlavy hráčov. Otrasy mozgu poznačili kariéry aj ďalších hokejistov, problémy mali aj veľké hviezdy ako Eric Lindros či Paul Kariya.
Vedenie NHL pristúpilo k úprave pravidiel v roku 2011, po novom sú zakázané nárazy do hlavy. Podľa žalujúcich hráčov je tento krok stále príliš nedôrazný a prišiel veľmi neskoro, aby im pomohol. V žalobe sa tiež uvádza, že vedenie ligy nevarovalo hokejistov pred tým, že opakované nárazy do hlavy môžu mať za následok dlhodobé neurologické problémy. „Predstavitelia súťaže vedeli alebo mali vedieť, že hráči s otrasom mozgu majú omnoho vyššie riziko chronických neurokognitívnych disfunkcií v ďalších hokejových rokoch aj v súkromnom živote po skončení kariéry,“ uvádza sa v žalobe. NHL pritom mala začať s výskumom zranení hlavy až v roku 1997 a s publikovaním výsledkov čakala dlhých 14 rokov.