Adam Sýkora, najmladší slovenský reprezentant na šampionáte v Helsinkách, lieta v hokejových oblakoch.
„Počkajte, všetko si musím zrekapitulovať,“ povie, keď sa po dueli s Talianmi postaví pred slovenských novinárov. Je to už jeho tretia zastávka, predtým ho spovedajú televízie – aj tie zahraničné. Zo Slovákov odpovedá na otázky najdlhšie, ostatní sú už dávno v šatni.
Taký záujem je na MS o 17-ročného hráča Nitry, ktorý ešte vlani pendloval medzi druholigovými Levicami a výberom do 18 rokov.
Všimli si?
Keď prelezie cez mantinel, je ho plný ľad. Má síce iba 178 centimetrov a ani váhou sa nemôže súperom rovnať, keď ich však môže oprieť o mantinel, nevynechá príležitosť. Z každého jeho pohybu sálajú kilowatty energie. Dokonca aj na striedačke.
Proti Taliansku dal dosiaľ najdôležitejší gól v kariére. Krížnou strelou trafil do vinkla. Takúto parádu si určite podčiarknu aj skauti. A možno aj legendárny Ron Francis, generálny manažér Seattlu Kraken, ktorý tiež sedel v hľadisku. „Nuž, verím, že si to všimli. Uvidíme, čo na to povedia,“ usmieva sa Sýkora od ucha k uchu.
Čítajte viac Vyčerpaný, ale šťastný. Najťažší turnaj za 50 rokov, priznáva Ramsay
O tom, že Helsinkách prepisuje históriu, vôbec netuší. Odteraz je z neho najmladší strelec v dejinách slovenského hokeja na MS. Keď mu tento veľký úspech novinári pripomenú, skromne odpovie: „Nemám slov, treba však zostať na zemi, makať na sebe, lebo úprimne, nič to neznamená.“
A my zasa pripomíname, že Sýkorov rekord má hodnotu 17 rokov a 254 dní.
Jeho presný zásah je nielen pekný, ale aj symbolický. Nahral mu naň 18-ročný Juraj Slafkovský. Ten istý Slafkovský, ktorému Sýkora vzal primát najmladšieho strelca. „Keď som prekonal takúto hviezdu, tak potom je to veľký úspech,“ uškrnie sa rodák z Piešťan.
Mimochodom, pamätný puk mu na striedačku priniesol… Samozrejme, že Slafkovský.
Spraví, čo mu povedia
Sýkora sa na šampionát dostal absolútne nečakane. Keď ho naň tréneri nominovali, vravel, že je to siedme nebo. Keď mu dali v Helsinkách šancu, pridal a rozprával o ôsmom… „Idem stále vyššie, no nemám už slov,“ vraví potom, ako strelil gól.
Oslávil ho, ako sa patrí. Najprv so spoluhráčmi na ľade, potom si „ťukol“ aj so striedačkou. Prišiel dokonca aj za brankárom Húskom. Dotkol sa ľadu, pobozkal si ruku a prežehnal sa. Najväčšia chvíľka jeho krátkej hokejovej kariéry. Z tribúny ju sleduje aj jeho otec Roman Sýkora, niekdajší hokejista.
Foto: TASR, Martin Baumann
Za prvé góly sa však v reprezentácii zvyčajne niečo hodí do kasy. Martin Fehérváry napríklad sľúbil, že za ten proti Kazachstanu vezme celý tím na večeru. Obranca Washingtonu Capitals však má profesionálnu zmluvu v NHL, na čo si trúfa mladý Sýkora? „Neviem. Čo mi povedia, to splním,“ povie.
Akoby mu v tej chvíli bolo všetko jedno. Je to večer, keď mu patrí celý hokejový svet. Užíva si ho, tak ako každé striedanie na turnaji. Je zrejmé, že už chce ísť do šatne. Podeliť sa o radosť. Ukázať hodinky, ktoré dostal, lebo proti Talianom bol najlepší. Také drahé ešte asi nikdy nemal.
Navyše, vedľa už čaká Craig Ramsay. „Ale som dopadol, čo? Idem až po 17-ročnom faganovi,“ nadvihne obočie. V tej chvíli je zrejmé, že všetko je tak, ako má byť. Že Ramsay má zo Sýkoru radosť. A Sýkora je zasa jeho tohtoročný talizman.
