Existujú však výnimky. Jednotlivci, ktorí sú v mužstve akousi pridanou hodnotou – veľa nenahovoria, ale ak už niečo povedia, stojí to za to. A ostatní to rešpektujú. Bez výhrad.
Taký je aj Marko Anttila.
Pomaly a rozvážne
Fínsky kapitán doviedol svoj tím vo finále proti Kanade (3:1) k titulu majstrov sveta. Neočakávanému, ale zaslúženému!
Rozpráva pomaly a rozvážne – vlastne tak, aký je aj jeho herný prejav. Jeho angličtina je iná, ako by ste od Fína očakávali – počuť v nej jemný nádych Balkánu. Ale pozor, Anttila nie je žiadna horúca hlava. Naopak, unáhlené či vzletné reči z neho nikdy nedostanete. Všetko robí s rozumom.
Po veľkom finále naňho čakajú davy. Jeho spoluhráč Juho Lammikko je už dávno v šatni a strieka šampanské, no 34-ročný dlháň vytrvalo odpovedá na otázky novinárov.
Skromnú povahu odhalí donaha ihneď pri prvej. Lebo rozprávať sa o svojich štyroch gólov v troch dôležitých zápasoch, to sa mu nepozdáva. Pozornosť nenápadne odvráti na celý tím. „Netuším, ako sa mi to podarilo. Ale som rád, že máme tento titul,“ odpovie typicky anttilovsky a ukáže na ťažkú trofej, ktorú drží v ruke.
Mužstvo, tím, šatňa – ja a iba ja v jeho slovníku chýba. Okrem toho, že rozpráva rozvážne, v jeho očiach vidieť mierne zahanbenie. Zrak klopí do zeme, evidentne nie je typ, ktorému by imponoval záujem. Titul fínskeho hrdinu vzápätí opäť odmieta. „Neprišiel som sem strieľať góly, mojou úlohou bolo ísť ostatným príkladom,“ povie.
V skupine to tak aj bolo – Anttila šiel príkladom, no góly nedával. Krídlo zo štvrtého útoku dokonca nemalo ani jeden kanadský bod.
Potom však Fíni prekvapili hokejový svet. Pravda, do štvrťfinále s nimi experti počítajú vždy, ale s tímom bez hviezd z NHL už do boja o kovy veľmi nerátali. „Posledné tri zápasy boli neuveriteľne náročné. Švédi, Rusi aj Kanaďania majú šikovných hráčov, ale podarilo sa nám ich ubrániť. Bolo to jedno veľké dobrodružstvo – od začiatku až do konca. Boli sme spolu osem týžnov a lepšie sa to skončiť ani nemohlo,“ poznamená.
Mörkö, mörkö…
Po zápase sa Fíni na ľade objímali desiatky minút. Ani v mixzóne, kde poskytujú rozhovory, neprešiel jeden okolo druhého bez toho, aby sa stisli, alebo aspoň si tľapli. Z nových majstrov sveta sršala neuveritelná jednota.
„Bolo príjemné sedieť v tejto šatni. Tak, ako všade, aj tu sa stretlo veľa rôznych pováh, dôležité však bolo, že jeden akceptoval druhého. Bez toho by to veru nešlo,“ ukazuje smerom na spoluhráčov.
Keď padne reč na bujaré oslavy – a o Fínoch sa vie, že sa vedia odviazať – každému je ihneď jasné, že Anttila je aj v tomto smere iný. „Máme v tíme predsa veľa mladých,“ pokúsi sa striasť otázky. A keď sa mu to nepodarí, vynájde sa inak: „Ako kapitán mám aj asistentov. Organizáciu osláv si zaiste radi vezmú na starosť.“
Foto: Reuters, VASILY FEDOSENKO
Viete, ako ho volajú fínski fanúšikovia? Počas zápasu kričia: mörkö, mörkö, mörkö – v preklade monštrum. Samozrejme, poukazujú na jeho 203 centimetrov, aj preto Anttila s takýmto povzbudzovaním problém nemá. „Počul som to. Avšak keď som v zápale boja, príliš tomu nevenujem pozornosť. Mám radosť, že mi fandia,“ poznamená.
Ak sa pýtate, prečo tento šampión hrá za Jokerit Helsinki v KHL a nie v NHL, odpoveď je jednoduchá. Ponuka spoza oceánu nikdy nedorazila. A zrejme už ani nepríde, rodák z Lempäälä má dnes 34 rokov. V roku 2004 ho síce draftovalo Chicago v poslednom deviatom kole z 260. miesta, ale to je všetko, čo má Anttila s NHL spoločné.
Bolo 23.50, keď sa pred jeho ústami vypli posledné mikrofóny. O desať minút mohol odštartovať veľkú párty – narodeninovú a majstrovskú zároveň.
TV Pravda: Ukázali Fíni ostatným krajinám cestu k zlatu? Čo bolo kľúčom Suomi k víťazstvu? Čo sa stalo osudným Rusom? A ktorý Slovák patril k najlepším hráčom na šampionáte? Radoslav Hecl hodnotí MS v relácii Príklep.