Tatar a Pánik. Akčný sangvinik dopĺňal flegmatika

22.05.2019 18:00
Tomáš Tatar
Tomáš Tatar na MS 2019. Autor: ,

Fanúšikovia pod Tatrami boli roky zvyknutí na veľké ofenzívne hviezdy. Reprezentáciu ťahali osobnosti rangu Šatana, Pálffyho, Bondru, Demitru, Hossu, Handzuša či Gáboríka.

Ničivá útočná sila je už nejaký čas minulosťou, zo zlatej generácie ostal pred MS v hre len Ladislav Nagy. Napriek tomu boli v kádri Craiga Ramsayho dvaja hráči, ktorí mali potenciál opäť potešiť po góloch prahnúce srdcia priaznivcov.

Tomáš Tatar a Richard Pánik.

Ottawský zrod obávanej dvojice s mriežkou

Obaja majú za sebou vydarenú sezónu v NHL. Pánik bol najvyťaženejším krídelníkom Arizony, ktorej len tesne ušiel postup do play off. V 75 stretnutiach nazbieral len 33 bodov (14+19), no výraznejšie nevynikal žiaden z jeho spoluhráčov a len traja prekročili 40-bodovú hranicu.

Jeho veľmi dobrý kamarát Tatar bol lídrom Montrealu a zažil individuálne najúspešnejšiu sezónu v kariére. Piaty raz po sebe dosiahol na hranicu 20 gólov (nastrieľal ich 25) a 58 bodmi si vytvoril osobné maximum.

Aj Canadiens obsadili vo svojej konferencii nepostupové deviate miesto a tak sa mohli obaja predstaviť na domácich majstrovstvách sve­ta.

Fanúšikovia, tréneri aj spoluhráči sa spoliehali, že 28-roční rovesníci si v Košiciach zaspomínajú na spoluprácu spred desiatich rokov.

Na juniorských majstrovstvách sveta v Ottawe vtedy talentovaní mladíci – zhodne ešte nastupujúci s mriežkou na prilbe – zaskočili súperov a spolu s brankárom Jaroslavom Janusom priviedli Slovensko až do semifinále.

„Mali sme dobre poskladané mužstvo a bojovali sme o medailu. Ak by sa hralo iným systémom, mohli sme pokojne postúpiť aj do finále. Ešte trinásť minút pred koncom sme viedli nad Švédmi 2:1, ale boli sme deň po ťažkom zápase s USA, pričom súper mal za sebou dva dni voľna. Odišli nám sily, Švédi zvýšili tempo a už sme s nimi nestíhali. V tíme sme mali veľa bojovníkov, ale práve Tomáš a Rišo priniesli talent a šikovnosť. Už vtedy boli rozdieloví hráči,“ spomína vtedajší tréner juniorov Štefan Mikeš.

Tatar mal v čase šampionátu čerstvých osemnásť, Pánik oslávil plnoletosť až po jeho skončení. Napriek tomu Mikeš od začiatku sezóny vedel, že do Kanady oboch zoberie.

„Nebolo o čom pochybovať. Boli veľmi vyspelí a presadzovali sa o kategóriu vyššie. Tomáš zbieral extraligové skúsenosti vo Zvolene pod trénerom Holaňom a Rišo sa výborne ukazoval v Třinci. Boli najtalentovanejší z mužstva, technicky aj myslením boli o krok ďalej než ostatní. Skryli sme ich do štvrtého útoku s Marekom Viedenským, hoci hrali všetky presilovky a boli často na ľade. Súperi ich až tak nepoznali a aj vďaka tomu sa presadzovali,“ približuje Mikeš.

Obaja zažiarili v najdôležitejších zápasoch. Pri výhre 3:2 po samostatných nájazdoch nad Fínskom, ktorá poslala Slovákov do štvrťfinále, strelil Pánik gól, Tatar si pripísal asistenciu a víťazný samostatný nájazd. V súboji s USA (5:3) zaznamenal Tatar dva góly a Pánik prispel gólom a asistenciou.

Najlepší útočník a strelec krásnych gólov

Tatar ukončil šampionát s bilanciou 7+4 – ako piaty najproduktívnejší hráč turnaja a druhý najlepší strelec, Pánik prispel dvoma gólmi a troma asistenciami.

„Boli od nás mladší, hrali štvrtú lajnu, ale spolu s Jarom Janusom boli veľkým základom nášho úspechu. Dávali góly, presadili sa aj proti silným Američanom a otvorili si tým dvere do NHL. Som rád, že využili talent a tvrdou prácou si vybojovali pevné miesta v NHL,“ hovorí Milan Kytnár, ktorý bol súčasťou tímu na juniorských MS 2009 a neskôr odohral jeden zápas v NHL.

Počas pôsobenia v AHL často nastupoval proti Tatarovi a mal tak možnosť naďalej pozorne sledovať jeho herný progres.

„V Detroite nemal ľahkú úlohu. Red Wings vždy mali pretlak kvalitných hráčov, ale aj tak si časom vybojoval pevné miesto v zostave. Riša som sledoval menej, ale vždy som ho považoval za strelca. Viem, že mal trochu problémy s vyrovnanosťou výkonov, ale vyzerá to tak, že v Arizone sa našiel,“ dodáva Kytnár.

S oboma najväčšími ofenzívnymi zbraňami slovenského výberu si veľmi dobre rozumie brankár Janus. Bližšie sa zoznámili počas šampionátu v Ottawe a stali sa blízkymi priateľmi. S Pánikom spolu pôsobili aj na farme Tampy Bay a bývali v spoločnom dome s Čechmi Gudasom a Palátom.

„Na dvadsiatkách hrali výborne, ale to vám samé o seba splnený sen o NHL nezaručí. Je to najmä o dlhodobej drine aj šťastí. Pred desiatimi rokmi som netušil, či sa im to podarí, ale najmä Tomášovi som veril, lebo už vtedy bol veľmi sebavedomý. Klobúk pred oboma, čo zatiaľ v kariére dokázali – sú platní a dôležití hráči svojich tímov,“ tvrdí Janus.

VIDEO: Pozrite si ako odhadujú počty fanúšikov v košickom informačnom centre, kam chodia Fíni, Nemci či Briti. Ako sa Lotyšom páči na Devíne a čo hovoria Nóri a Švédi na kvalitu slovenského piva. Viac vo videu TV Pravda.

Obaja majú podľa neho výbornú techniku, strelu aj výber miesta. Pánik je navyše veľmi silný na puku i v osobných súbojoch. „Presilovky by s nimi dvoma mali fungovať. Ak v nich budú chalani strieľať góly, môžeme na MS potrápiť aj kvalitatívne lepších súperov. Verím, že potiahnu mužstvo k úspechu,“ nazdáva sa.

Pánika pozná o čosi lepšie a nedá na neho dopustiť. Ako na hokejistu i človeka. „Viem, že mu v zámorí občas vyčítali nevyrovnanosť výkonov, no som presvedčený, že by nikdy nič nevypustil. Je to dobrý hokejista a dokáže potiahnuť tím. Keď strelí gól, takmer vždy ide o krásny kúsok. Má kvalitu a stále si myslím, že by mohol dostať ešte viac priestoru na ľade,“ mieni Janus.

Tatar pasuje zámorským fanúšikom i médiám o čosi viac. Je zhovorčivejší, emotívnejší, pre médiá atraktívnejší. „Do NHL zapadá ideálne. Každý s ním rád hrá. Momentálne je najlepší slovenský útočník,“ naznačuje.

Priama vs. kľukatá cesta k pevnému miestu

Obaja momentálne žijú svoj hokejový sen. Tatar je hviezdou Montrealu a ročne zarába 5,3 milióna dolárov. Pánikovi sa akurát skončila zmluva s Arizonou (2,8 milióna), v zámorí však predpokladajú, že u Coyotes zostane. A možno mu agent vyrokuje aj vyšší plat.

Ani jeden nemal cestu do prvého tímu ľahkú. Šesťdesiaty muž draftu z roku 2009 Tatar nazrel do NHL už v sezóne 2010/11, keď dostal šancu v deviatich dueloch. V ročníku 2012/13 odohral za Red Wings osemnásť stretnutí a o rok už mal pevné miesto v zostave a postupne sa vypracoval na jedného z lídrov tímu.

V závere prestupového obdobia počas minulej sezóny ho v kríze hrajúci Detroit vymenil k nováčikovi do Vegas. Tatar sa v novom pôsobisku neusadil v prvých dvoch formáciách a počas play off dokonca občas ostal len na tribúne, no takmer vyhral Stanleyho pohár.

Pomohla mu letná výmena do Montrealu. „Cítim sa tam výborne a hrám veľa. Mužstvu sa celkom darilo, len škoda, že sme neurobili play off. Najviac ma teší trénerova dôvera. Mal som najdôležitejšiu pozíciu v tíme počas mojej kariéry. V Detroite som hral s mnohými vynikajúcimi hokejistami. Veľa som sa naučil najmä od Daciuka, ktorý bol skvelý v ofenzíve aj defenzíve. Mať ho po svojom boku bola úžasná vec, nesmierne mi pomohla pri vývoji,“ vysvetľuje odchovanec dubnického hokeja.

O osem priečok skôr draftovaný Pánik pôsobil na rozdiel od Tatara prvé dve sezóny v juniorskej OHL. Šancu v NHL dostal neskôr, no po sezóne 2012/13 sa zdalo, že má všetko rozbehnuté ešte lepšie ako jeho kamarát v Detroite.

Rok po triumfe v Calder Cupe si odkrútil premiéru v profilige a hneď v nej strávil 25 zápasov. Vyzeralo to, že bude mať pevné miesto v zostave, no pred ďalším ročníkom mu nevyšiel kemp. Za Lightning aj tak odohral 50 stretnutí, ale bodovo sa mu nedarilo a po ďalšom nevydarenom kempe ho vedenie klubu vymenilo do Toronta.

Ani v Kanade nešlo všetko podľa predstáv. Prvú sezónu strávil v NHL, polovicu druhej len v AHL. Vykúpila ho výmena do Chicaga, kde opäť dostal šancu. V sezóne 2016/17 nastupoval aj v prvej formácii po boku Jonathana Toewsa a mal fázy, keď patril medzi opory Blackhawks, no nedokázal výkony stabilizovať.

Momentálne sa zdá, že práve Arizona mu sedí najviac. „Po hernej stránke je to veľmi dobré, keďže hrávam presilovky aj oslabenia. Na ľade trávim dosť času. Aj na mesto sme si už s manželkou zvykli, je to skvelé miesto pre rodinu s malým dieťaťom,“ pochvaľuje si.

Richard Pánik a vľavo brankár Florian Hardy...
Richard Pánik a vľavo brankár Florian Hardy počas zápasu v Košiciach. Autor: TASR, Martin Baumann

Pánika brzdí flegmatická povaha

Prečo si Pánik dosiaľ nevybudoval v lige takú pozíciu ako Tatar?

Odpoveď sa dá hľadať aj v jeho povahových vlastnostiach. Nie je rád stredobodom pozornosti a nedokáže sa predať spôsobom, ktorý v Amerike všetci milujú.

Príklad z apríla 2017. V drese Blackhawks dosiahol netradičnú asistenciu na gól Panarina ležiac v bránke. Ruský útočník ho prvou strelou trafil do ramena a z následnej dorážky skóroval. Zástupcovia médií tešiaci sa na vtipný komentár obstúpili slovenského krídelníka, no žiadnej šťavnatej odpovede sa nedočkali.

„Ani neviem, kam ma trafil. Cítil som len úder lakťom do tváre od protihráča, po ktorom som padol. Zrazu som počul, že sme dali gól. Potešilo ma to. Priznávam, bola to asi najzvláštnejšia prvá asistencia v živote,“ reagoval bez väčších emócií Pánik. Iný by na jeho mieste na seba strhol pozornosť a naklonil si divákov na svoju stranu.

TV Pravda: Radoslav Hecl v ďalšej časti relácie Príklep zhodnotil pôsobenie Slovákov na domácom šampionáte. Pozrite si video:

„Chýba mu zámorská mentalita. Tam od každého čakajú, že prejaví emócie, na striedačke skáče, vrieska a keď sa nedarí, poriadne si zanadáva. Rišo však na ľade pôsobí flegmaticky. Ešte aj kľučky má pomalšie, hoci veľmi precízne a hokejista je to výborný. Temperament mu chýbal pred desiatimi rokmi a asi sa to príliš nezmenilo. Pritom na svojich tretích juniorských MS bol kapitán tímu, všetci ho rešpektovali a vzhliadali k nemu. Skrátka, nie každý to má v sebe a on potrebuje väčší pokoj,“ opisuje Mikeš.

Bývalý tréner netají, že mu Pánik sedel a mohol sa na neho stopercentne spoľahnúť. Stále verí, že sa môže v NHL presadiť ešte výraznejšie.

„Už v osemnástich bol inde ako väčšina jeho spoluhráčov. Technicky, presnosťou streľby i predvídaním hry. Obaja s Tomášom skvele riešili vzniknuté herné situácie. Myslel som si, že Rišo má pred sebou ešte lepšiu budúcnosť, lebo okrem výborného korčuľovania bol parádne vybavený aj silovo. Stále môže byť lídrom aj v NHL. Hoci už nie je najmladší, keby dostal väčšiu dôveru a príležitosť, dokáže ju využiť. Chcelo by to však od trénera väčšiu trpezlivosť. Opakujem, to že pôsobí flegmaticky, je pre neho brzdou,“ dodal Mikeš.

#Richard Pánik #Tomáš Tatar #MS 2019 v hokeji
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku