Slovenskí hokejisti získali v Košiciach jedenásť bodov zo siedmich zápasov, ale ani to im nestačilo na prienik medzi osem najlepších na turnaji. A to im ešte nevyšiel záverečný súboj s Dánskom, v ktorom už o nič nešlo.
Na postup mali. Kvalitou aj herne
Bodový zisk naznačuje, že tím Craiga Ramsayho nebol od vysnívaného postupu ďaleko. Stačilo zdolať Nemcov (to by sa aj zápas s Dánskom inak vyvíjal) a bol by tam.
Ako teda hodnotiť šampionát, na ktorom domáce mužstvo strhne divákov a zo Slovenska opäť urobí hokejovú republiku, no o postup príde vlastnými chybami v dvoch zbabraných záveroch?
Ako sklamanie. Nie však z výkonov ani nasadenia. Ale z konečného výsledku. Lebo Slováci na postup mali – hráčskou kvalitou i herne. Aj tak to na prvú osmičku nestačilo – už šiesty raz po sebe.
Zlé rozhodnutia. Hráčov aj trénerov?
Jedna zvládnutá koncovka. Toľko ich delilo od splnenia cieľa.
Andreja Sekeru a spol. bude ešte dlho mátať zápas s Kanadou. Keď zámorskému tímu, ktorý prichádza na každý šampionát s cieľom získať medailu, strelíte päť gólov, nemali by ste prehrať. Už vôbec nie, ak ste dvakrát viedli o dva góly a v závere vyrovnali na 5:5. Hokejisti však vybuchli v oslabeniach.
Bodík by ich posunul výrazne bližšie.
Ešte viac však hráčov, trénerov a v neposlednom rade aj fanúšikov trápi duel s Nemeckom. V zápase, o ktorom sa vopred vedelo, že bude rozhodujúci, boli Slováci jasne lepší. Po väčšinu stretnutia nepúšťali súpera do žiadneho tlaku ani vyložených šancí.
V závere ale lepšie mužstvo herne skolabovalo. Vyrovnanie pri hre šiestich proti piatim sa ešte dalo pochopiť. Predchádzali mu individuálne chyby, keď domáci obrancovia nedokázali vyhodiť jednoduché puky z vlastného pásma.
Možno pochybil aj tréner Ramsay – na kľúčové momenty poslal najprv štvrtý útok a pri situácii, ktorá jeho zverencom definitívne zlomila väzy, bola na ľade tretia formácia. Tomáš Tatar s Richardom Pánikom boli na striedačke a sledovali, ako sa im štvrťfinálový sen rozplýva.
Všetko naopak a výbuch brankárov
Tretí nemecký gól však nemal padnúť. Slováci dobre vedeli, že každý bod zo vzájomného zápasu môže byť rozhodujúci, aby sa nemuseli spoliehať na pomoc ostatných. Nepochopiteľne sa snažili strhnúť víťazstvo na svoju stranu ešte v riadnom hracom čase a po chybe Martina Marinčina prišli aj o bod či dva.
Na domácich majstrovstvách sveta bolo akosi všetko naopak.
Fanúšikovia sa už nestažovali na neatraktívnu hru, ako v minulosti. Užívali si pekné akcie a v úvode turnaja aj nečakaný, ale zaslúžený, triumf nad silnými Američanmi. Hokejisti sa snažili predvádzať ofenzívny hokej s výbornou podporou obrancov.
Koncovka – s ktorou si v príprave nepotykali – zrazu nebola žiaden problém. Slováci nastrieľali USA a Kanade dokopy deväť gólov a proti outsiderom boli efektívni ako už roky nie.
Žiaľ, nepotešili brankári – mali byť hlavnou oporou, no sklamali. Nepotvrdili vysokú kvalitu a Patrik Rybár ani Marek Čiliak nenadviazali na výkony spred roka v Kodani.
Mrzieť môže nevydarené záverečné stretnutie s Dánmi. Trochu pošramotilo dovtedajšie renomé. Ďalšia šanca príde o rok. Vo Švajčiarsku. Je otázne pod akým trénerom a s koľkými hráčmi z NHL.
No najdôležitejšie je, aby reprezentácia zotrvala pri tom, čo sa Ramsaymu podarilo vybudovať. Zvýšil hráčom sebavedomie, presvedčil ich, že gól môže streliť každý a nasledovníkom ukázal, že pri skladaní kádra treba byť prísny a nepozerať sa na zásluhy.
TV Pravda: Igor Liba o MS v hokeji 2019 a slovenských hokejistoch.