Niekto by si azda mohol povedať, že rýchlo zbohatnúť je typicky slovenské. No nie je to úplne tak. Také sú pravidlá biznisu – keď môžeš, zarábaj, lebo príležitosť nemusí trvať večne. Na východe len necelé dva týždne.
Ruku na srdce. Kto z nás by si nechcel poriadne prilepšiť? A bez výčitiek, lebo Briti, Fíni či Nemci nemajú hlboko do vrecka. Tri, štyri či päť eur za politrový pohár – doma zaň zaplatia neraz výrazne viac.
Ale možno by sa tu predsa len niekto našiel. Neďaleko haly. Na rohu ulice. V Hostinci u Editky.
Nie je to žiadny moderný pub s barovými stoličkami a drahými medenými pivnými tankami. Skôr tu zastal čas – 70-te, možno 80-te roky. Keď slovo biznis bolo pre mnohých cudzie. A pre väčšinu zakázané.
U Editky je to dnes takto: pivo za dve eurá – pre Britov, Fínov i Nemcov. Ak si ho však vypýtate po slovensky či česky, dostanete polovičnú zľavu. Za euro – za cenu, ako keď býva v košickej aréne rozpustený ľad.
„Nebudem predsa zarábať na tých, ktorí sem chodia pravidelne,“ vraví.
Pravda, toto nie je politicky korektný prístup – napokon, len nedávno sme sa sťažovali na dvojakú kvalitu potravín. A odjakživa prízvukujeme, že malé národy to majú vo svete ťažšie. Aj v hokeji, nie?
U Editky to je také ľudské.
Jedno pivo, prosím!