Andrej Sekera patrí medzi najskúsenejších hráčov v reprezentácii. Čoskoro 33-ročný hokejista má doviesť slovenský tím k úspechu na domácom šampionáte.
Viac ako 700 zápasov
Šikovný obranca robil prvé hokejové kroky v rodnej Prievidzi. V rodnej preto, že Bojnice a Prievidzu považuje za jedno mesto.
Na tamojší zimák ho v detstve priviedol otec, ktorý brázdil prvoligový ľad. Na Hornej Nitre sa hral solídny hokej, no prestup malého Vajca – ako ho volajú kamaráti – do neďalekého Trenčína, nikoho neprekvapil.
„Keď som zistil, že som trošku dobrý, tak som sa začal na hokej viac sústreďovať a ostatné už šlo bokom,“ spomínal Sekera. V juniorke Dukly odohral tri sezóny, potom si ho vo vstupnom drafte NHL vybralo v 3. kole zo 71. pozície Buffalo Sabres.
Nastal čas odísť za oceán.
História slovenského hokeja pozná mnoho prípadov, keď sa draftovaní hráči na užších klziskách nepresadili. Buď im nevyhovoval zámorský herný štýl, alebo si s novým kontinentom nesadli. Predsa len, keď sa tínedžerovi otvára nový svet, nemusí to vždy dobre dopadnúť.
Lenže to nebol Sekerov prípad.
Zadák so skvelou rozohrávkou sa ihneď usadil v tíme Owen Sound Attack v juniorskej súťaži OHL.V ďalšej sezóne už získal trofej pre najlepšieho obrancu v lige.
„Kanadské juniorky sú stokrát profesionálnejšie ako u nás. Do hokeja sa tam pchá výrazne menej rodičov. Na menšom klzisku zasa musíte rýchlejšie rozmýšľať aj korčuľovať, navyše hráte proti starším a silnejším hráčom,“ podotkol.
Buffalo dlho neváhalo a vtedy iba 21-ročnému Slovákovi ponúklo 14. júla 2006 trojročný nováčikovský kontrakt. A o necelého polroka mu dalo šancu aj v NHL – v zápase v Montreale.
„Prvé stretnutie si pamätám doteraz. Nenormálna atmosféra a veľa nervozity. Snažil som sa hrať čo najjednoduchšie a nič nevymýšľať,“ zaspomínal si.
Sekera si dosiaľ v Spojených štátoch a Kanade vyskúšal štyri kluby. Po siedmich rokoch v Buffale zamieril do Caroliny, o ďalšiu sezónu do Los Angeles a potom do Edmontonu, kde hrá dodnes. Jeho bilancia po trinástoch rokoch v NHL je nasledovná: 707 zápasov, 45 gólov, 191 asistencií a 236 kanadských bodov.
Solídne…
Foto: SITA, Marek Lukáč
Nehovorí nie
Silné puto k reprezentačnému dresu nie je u hráčov v NHL pravidlom. Pochopiteľne, mnohí z nich sú po náročnej sezóne vyčerpaní, zápasy v národnom tíme pre nich predstavujú riziko zranenia a zároveň ohrozenie živobytia.
Sekera je však výnimočný reprezentant. Keď sa mu po sezóne v klube ozve generálny manažér Slovenska, spravidla mu nepovie nie. Pre Bojničana to tento rok bude už ôsmy svetový šampionát.
„Reprezentácia mi dala veľa – po hokejovej i po nehokejovej stránke. Hral som v nej s viacerými hráčmi, ktorí ma niečo naučili. Pre každého športovca je česť reprezentovať. Je to najväčšie zadosťučinenie a najvyššia méta. Preto som to vždy bral tak, že ak sa dá a zdravie dovolí, nemám problém,“ vysvetlil svoj vzťah k národným farbám.
Reprezentačný hokej začal vnímať v čase, keď sa delila republika. Zatiaľ čo Česko zostalo medzi absolútnou elitou, Slovensko si tam muselo cestu kliesniť. Na to, čo sme vtedy vnímali ako nespravodlivosť, s odstupom času s nostalgiou spomíname – politicko-spoločenská situácia na Slovensku bola turbulentná, no hokej národ spájal. Od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou.
„Keď som bol malý, sledoval som svetové šampionáty a vždy som túžil po tom, aby som sa tam raz dostal. Myslím, že to je v nás Slovákoch, sme národne hrdí,“ zauvažoval Sekera.
„Ako prvých si pamätám Ľubomíra Sekeráša, Jozefa Daňa, Branislava Jánoša, ďalej Jerguša Baču, Zdena Cígera, Ota Haščáka, Miroslava Šatana. Bolo ich veľa, neskôr to boli chalani, ktorí hrali v NHL, kde sme mali 30 až 40 hráčov. Bolo to pre mňa motivačné,“ pridal ďalšiu spomienku.
Lenže to bola generácia hráčov vychovaná v bývalom režime. V rokoch, ktoré hokeju priali. Napokon, šport mal byť výkladnou skriňou socialistického bloku a pod ňu zametal všetko zlé. Éra týchto hokejistov sa však skončila a tí, ktorí ju postupne nahrádzajú, už na najlepších nestačia.
Vysvetlenie? Sekera jedno má…
„Chuť reprezentovať je vždy, ale musíme si uvedomiť, v akej situácii sa nachádzame. Krajiny, ktoré boli nedávno ešte za nami, nás teraz preskakujú a to sa odzrkadľuje aj na úrovni mladších kategórií. Je to obraz toho, ako sa štát stará o šport, nielen o hokej. Ľudia zarábajú 500 či 600 eur v čistom, polovicu dajú na živobytie a z toho, čo im ostane, si chcú niečo odložiť na dovolenku a niečo si kúpiť. Na hokej a nie lacný výstroj im veľa neostane,“ vyhlásil.
O záchranu? Zlý pocit
Sekera sa na svetovom šampionáte prvýkrát predstavil pred jedenástimi rokmi v Kanade. Mladý obranca v tom čase ešte nemal za sebou výraznú stopu za morom, v reprezentácii to však vidieť nebolo. Slovensko síce nepostúpilo zo základnej skupiny a v dvojzápase proti Slovinsku muselo bojovať o zotrvanie medzi elitou, Sekeru však spolu s Višňovským a Lašákom vyhlásili za najlepších hráčov tímu.
„Ale v Halifaxe som pochopil, že hrať o záchranu nie je bohvieaký pocit, nikdy to už nechcem zažiť. Aj to ma ženie vpred,“ prezradil.
Prirodzene, že tréner Ján Filc s ním počítal aj o sezónu neskôr vo Švajčiarsku. Ani tam Slováci do štvrťfinále nepostúpili, situácia z vyhlasovania najlepších hráčov mužstva sa však zopakovala – Sekera opäť patril medzi troch vyvolených.
Aj vďaka nemu patrí šampionát v roku 2012 medzi nezabudnuteľné momenty v histórii slovenského hokeja. Sekera nastupoval v prvej obrannej formácii s Ivanom Barankom. Na striebornej medaile má obrovský podiel – s bilanciou dva góly a sedem asistencií sa stal najproduktívnejším hráčom tímu.
Aj keď odvtedy slovenskí reprezentanti na majstrovstvách sveta neuspeli, Sekera nikdy nesklamal. Na siedmich doterajších turnajoch má bilanciu 49 zápasov, sedem gólov, 16 asistencií a 23 kanadských bodov. Mimochodom, v rokoch 2008 až 2013 vynechal jediný šampionát – ten domáci v roku 2011. „Mal som natrhnuté brušné svaly,“ mrzí ho dodnes.
TV Pravda: Ako sa Radoslavovi Heclovi pozdával výkon Slovákov proti Kanade? Mal sa pískať zákrok na Dávida Buca v záverečnej tretine? Čo povedal na nešportové správanie sa fanúšikov v Košiciach? A prečo bude podľa neho kľúčom výhre s Nemeckom trpezlivosť? Pozrite si ďalšie vydanie relácie Príklep z dielne TV Pravda
Na čo si trúfa tento rok?
„Obrana vyzerá dobre. To si však povieme až po majstrovstvách sveta, či naozaj bola taká dobrá, ako vyzerá teraz. Bude to o momentálnej forme a zohratí sa. Niekedy je to na papieri dobré a na ľade zlé, inokedy to býva naopak,“ povedal skúsenosťami nabitý bek.
„Myslím si, že kvalitu na postup do štvrťfinále máme, ale ako som už spomínal, musíme hrať vo všetkých dueloch 60 minút. Iba takto máme šancu na úspech. Snaha a bojovnosť u nás vždy bola a bude, ale to niekedy nestačí,“ poznamenal.
Slovenský tím sa na MS nepredstavil vo štvrťfinále už päťkrát v rade. „Musíme si asi zvykať, že do štvrťfinále postúpime raz či dvakrát za desať rokov,“ dodal na margo často prehnaných ambícií.
Myslel na koniec
Sekera má za sebou náročné obdobie. V práve vrcholiacej sezóne NHL odohral pre zranenie za Edmonton iba 24 zápasov. Oilers napokon nepostúpili do play off.
„Som rád, že som sezónu dohral bez zranenia. Chcem si ešte dopriať hokej, lebo som ho za posledné dva roky hral naozaj málo. Stále u mňa platí, že ak budem môcť prísť, reprezentáciu nikdy neodmietnem,“ vyhlásil.
Zatiaľ čo vlani pauzoval pre vážne zranenie kolena, úvod aktuálneho ročníka vynechal pre úraz achilovky. Obe nepríjemnosti vyústili do operačných zákrokov. Rodák z Bojníc dokonca priznal, že v hlave mal aj ukončenie aktívnej činnosti.
Foto: SITA/AP, Amber Bracken
„Určite som o tom premýšľal. V 31 rokoch som mal zranenie vonkajšieho krížneho väziva a teraz achilovky. Mohol to byť trpký koniec kariéry,“ povedal Sekera podľa webu sportsnet.ca. „Vedel som, ako dlho trvá rekonvalescencia. Bez ohľadu na to, čo povedia lekári, je to vždy päť či šesť mesiacov. Negatívne myšlienky však odišli asi po pätnástich minútach. Vedel som, čo je predo mnou a začal som sa na to pripravovať,“ prezradil.
Sekera patrí v Edmontone medzi najskúsenejších hráčov – vekom, ale aj množstvom odohratých zápasov. Na súpiske Edmontonu nenájdete veľa starších. Vlastne taký je iba jeden – Kyle Brodziak.
„Niekedy si pripadám, ako keby som už mal päťdesiat rokov,“ skonštatoval v rozhovore pre nhl.com na tému mladého kolektívu. „Chlapci sa občas pýtajú, čo majú ako urobiť. Vždy im rád pomôžem. Klub chce, aby som mladých chlapcov trochu kočíroval a ja sa o to snažím,“ poznamenal.
Možno aj preto si ho v miliónovom meste tak cenia. A keď sme už pri miliónoch, Sekeru viaže s Edmontonom šesťročná zmluva na 33 miliónov amerických dolárov.
McDavid je najlepší
Kanadský tím dlhodobo verí mladíkom, ktorých si počas nedávnych rokov vybral z popredných miest v drafte NHL. Jedným z nich je aj Conor McDavid. „Je to vynikajúci hráč. Chlapec, ktorý je posunutý o mnoho rokov dopredu. Je to skrátka talent,“ prezradil Sekera, ktorý má možnosť sledovať mladú hviezdu deň čo deň na tréningu.
„To, čo on dokáže, sa nedá ani naučiť. To musíte mať od boha. Je to veľmi skromný chlapec. Veľa nerozpráva, a keď niečo povie, tak je to potrebné. Vyrovnanou povahou a pozitívnou náladou ide príkladom všetkým, aj keď je taký mladý,“ pochválil spoluhráča.
McDavid tento rok na Slovensko nepríde, v poslednom zápase základnej časti si narazil nohu. Avšak ak by bola v budúcnosti akákoľvek možnosť vidieť ho v akcii, rozhodne ju nevynechajte.
„Určite odporúčam vidieť ho. Podľa mňa je momentálne najlepší hráč na svete a asi tu nebude dlho niekto podobný. Je zážitok vidieť ho,“ povedal hráč, ktorého v kabíne volajú familiárne Seko.
Foto: Reuters, DAVID W CERNY
Líder musí mať názor. A keď treba, aj na nehokejové témy. Sekera takým je. Neraz sa púšťa aj do celospoločenských polemík. Naposledy vlani po tragédii, ktorá otriasla štátom.
„Ahojte, priatelia. Vždy som veľmi rád reprezentoval našu krajinu vo svete a tak to aj zostane. Chcem ale reprezentovať slušné Slovensko,“ napísal po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kužnírovej na sociálnej sieti Facebook.
Slovensko v tom čas zažívalo masové demonštrácie a Sekera vyzýval na účasť. „Síce nemôžem prísť spolu s vami ukázať, ako veľmi mi na našej krajine záleží, preto vás chcem všetkých poprosiť – choďte do Bratislavy, alebo do iných slovenských miest a buďme všetci spoločne za slušné Slovensko. Naša krásna krajina si to zaslúži!“ uviedol v politicky motivovanom statuse, ktorý však nebol jediným.
Sekera neraz apeloval aj na zlú situáciu v štáte. „Darmo sa baviť o športe v krajine, ktorá sa nevie postarať o obyčajných ľudí. Tam sa šport robí ťažko. Ide to ruka v ruke,“ zamýšľal sa.
Pohoďák sa vie mračiť
Kapitánske céčko mal na drese vlani v dánskom Herningu i dva roky predtým v Petrohrade.
„Je to pre mňa pocta. Nie je to ľahká úloha, niekedy máte v sebe emócie a nervy si musíte udržať na uzde,“ opisoval úlohu lídra. "Ale inak som veľký flegmatik a pohoďák. No viem sa aj mračiť,“ dodal presvedčivo.
Ako inak – s úsmevom.
| Sekera na seniorských MS | ||||
|---|---|---|---|---|
| 2008 | 5 | 0 | 1 | 1 |
| 2009 | 6 | 0 | 2 | 2 |
| 2010 | 6 | 0 | 2 | 2 |
| 2012 | 10 | 2 | 7 | 9 |
| 2013 | 8 | 1 | 1 | 2 |
| 2016 | 7 | 3 | 1 | 4 |
| 2018 | 7 | 1 | 2 | 3 |
Rok, počet zápasov, góly, asistencie, body