V drese Binghamptonu zaznamenal 28 bodov (13+15). Vedenie slovenskej hokejovej reprezentácie natoľko natoľko, že ho zavolalo do prípravného kempu. „Budem sa snažiť trénerove pokyny naplniť a potom je už na ňom, či si ma vyberie,“ vravel na zraze v Piešťanoch.
V prvom dueli proti Rakúsku ste strelili premiérový gól hneď v úvodnom striedaní. Ako veľmi vám zdvihol sebavedomie?
Dosť, ale najdôležitejšie je, aby som v takýchto výkonoch pokračoval aj naďalej.
Chválili vás tréner Ramsay aj generálny manažér Šatan. Dobre sa to počúvalo?
Ja si tieto veci nečítam. Snažím sa toho vyvarovať.
Prečo?
Neverím, že to môže niekomu pomôcť. Skôr to vyvíja na hráča ešte väčší tlak. Treba stále iba hrať hokej, nič viac. Premýšľať nad týmto dňom. Nepozerať sa dopredu a pýtať sa, čo bude za týždeň či na MS.
Pomáha vám tento prístup?
Určite. V dnešnej dobe je to na sociálnych sieťach niekedy cez čiaru. Snažím sa od toho držať odstup. Nepridávam tam veci každých desať minút. Keď sa niečo nájde, je to skôr z hokejového alebo osobného života. Napríklad s Adamom Liškom sme si pridali fotku po prvom góle v reprezentácii.
Viedla vás k tomuto postoju nejaká negatívna skúsenosť?
Nie. Mali sme k tomu aj v kempoch NHL semináre. Hovorili nám, aby sme boli na sociálnych sieťach opatrní. Ľudia sú všelijakí. Nikdy neviete, na koho natrafíte.
Ak sa dostanete do nominácie na svetový šampionát, dáte si nejaký status či fotografiu?
Asi až po šampionáte (smiech).
A čo rituály? Ste poverčivý?
Keď mi vyjde zápas, dávam si pred nasledujúcim rovnaký obed. Zvykne sa dávať aj hokejka do záchoda, keď to nejde. Skúšal som to stokrát. To je nejaký mýtus. Nefunguje to. Je to celé o hlave.
Čím si ju ventilujete?
Pozriem si dobrý film. Keď som v Amerike, zavolám rodičom a kamarátom. Prípadne ideme s priateľmi von.
Foto: SITA/AP, Paul Chiasson
V šatni reprezentácie ste s trojicou dobrých kamarátov z mládežníckeho výberu. Je to plus?
Som rád, že tu Fehy (Martiny Fehérváry, pozn.), Lišiak (Adam Liška) a Samo (Buček) sú tiež. Sme si vzájomnou konkurenciou. My štyria sme však veľmi dobrí kamaráti, takže si doprajeme.
Je ľahšie pre mladíka prísť do šatne medzi harcovníkov, kde ho už čakajú dobrí známi z mládežníckych tímov?
Je to veľké plus. Keď s niekým hráte pár rokov, ste si blízki. Je skvelé ich stretnúť a aj si s nimi zahrať.
Ako vnímate hokejové cesty ostatných troch?
Každý musí ísť tou, ktorej verí. Každý hrá v klube dôležitú rolu. Teším sa, že sa Samovi tak darilo v Nitre. Strieľal góly, to mu pomôže. Lišiak aj Fehy hrajú veľmi kvalitné súťaže. Bavili sme sa o tom, že im to veľa dalo.
Bučeka v lete čaká kemp Detroitu Red Wings. Môže sa v ňom presadiť?
Je to šikovný a múdry hokejista. Vie strieľať góly, na ľade premýšľa. Verím, že mu to vyjde. Prajem mu to.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Nenaruší nominácia jedného a opomenutie druhého vaše vzťahy?
Určite nie. Sme profesionáli, tak to býva. Nie sme žiarliví, každý to vezme športovo.
Majú starší hráči bližšie do konečnej nominácie?
Majú akúsi pomyselnú výhodu. Nemusia toľko dokazovať. Na druhej strane – v dnešnej dobe dostávajú mladíci priestor v najlepších ligách sveta. Nie vždy to tak bolo. Stačí sa pozrieť do NHL. Niektorí chalani majú 18–19 rokov a hrajú so skúsenými mazákmi. V tejto dobe je vek len číslo.
Ramsay má rád rýchlych útočníkov. Je to vaša výhoda pred ostatnými konkurentmi?
Je to môj herný štýl. Snažím sa ho praktizovať už odmalička a rýchlosť využívať vo svoj prospech. Je to pre obrancov nepríjemné a ak v nej dokážete utvoriť priestor pre seba či spoluhráčov, je to cenná vlastnosť. Budem sa snažiť trénerove pokyny plniť a potom je už na ňom, či ma vyberie.
Ako hodnotíte svoju prvú sezónu v AHL?
Pozitívne. V Binghamptone som dostal dostatok priestoru. Zlepšil som sa vo všetkých aspektoch hry. AHL je veľmi ťažká liga a som rád, že som v prvom ročníku odohral toľko zápasov.
Foto: TASR, Martin Baumann
Očakávali ste po vydarenej sezóne nomináciu?
Nesústredil som sa na to. Tento rok sú majstrovstvá sveta na Slovensku a ja som v kútiku duše dúfal, že mi tréneri dajú šancu ukázať sa.
Aké to je sedieť pri oporách z NHL ako Andrej Sekera, Tomáš Tatar či Richard Pánik?
Veľmi som sa na to tešil. Vždy som ich videl len v telke. Stretnúť ich a byť s nimi v jednom kolektíve bude určite skvelé.
Stretli ste sa po prvý raz?
Áno.
Ako Pánika a Tatara vnímate?
Sú to pre nás mladých vzory. Hrajú najlepšiu ligu sveta. Nedostali sa tam náhodou. Treba sa od nich učiť.
Vidíte v ich hre a vašej nejaké podobnosti?
Neviem. Môžete mi to povedať po zápasoch s Českom (smiech).