Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Mohol som hrať v NHL. Ale aj doživotne krívať, tvrdí reprezentant z Detvy

V sedemnástich mal všetky predpoklady, aby ho draftovali v prvom kole NHL. Autohavária mu však otočila hokejový život hore nohami.

17.04.2019 16:42
Radovan Puliš Foto:
Radovan Puliš.
debata

Pre zlomeninu panvy a následné komplikácie vynechal takmer celé dve sezóny. Momentálne bojuje Radovan Puliš (27) o nomináciu na domáce majstrovstvá sveta. „Splnil by sa mi sen,“ priznáva šikovný kanonier.

Na budúci týždeň pribudne do tímu päť či šesť nových útočníkov. Cítite stále väčšiu konkurenciu?

Vôbec nad tým nepremýšľam. Všetko je v mojich rukách. Ak budem hrať to, čo odo mňa tréneri očakávajú, šancu mám. Keď sa na šampionát nedostanem, nemôžem byť nahnevaný ani sklamaný, maximálne sám zo seba.

V predošlých rokoch sa vám v záverečnej príprave pred MS stavali do cesty zranenia, ktoré sa s vami tiahnu počas celej kariéry.

Je to tak. Aj minulú sezónu som takmer celú nehral. V lete som drel, aby bol aktuálny ročník lepší. Podarilo sa. Teraz som v reprezentácii a robím všetko preto, aby som si splnil detský sen a šiel na majstrovstvá sveta.

Voľakedy ste mali veľké hokejové sny…

Túžil som hrať NHL – ako všetci malí hokejisti. Bohužiaľ, výrazne ma pribrzdila autonehoda. Keď som sa konečne vrátil k hokeju, dal som si nové ciele. Túžil som zahrať si v KHL a streliť v nej aspoň jeden gól, čo sa mi v drese Slovana podarilo. Najbližšia méta je štart na šampionáte. Vnímam ako obrovskú motiváciu, že ma len tri týždne delia od toho, aby som sa tam dostal.

Čo pre vás znamená hokej po tom, čo všetko ste mu museli obetovať?

To si neviete ani predstaviť. No nielen ja, veľa obetovať museli najmä moji rodičia a v súčasnosti už aj manželka s dcérkou. Zažil som náročné životné situácie. Robíte, čo vás baví a lekári vám zrazu povedia, že máte len päťdesiatpercentnú šancu – buď si ešte zahráte hokej, alebo budete do konca života krívať. Moja láska k hokeju je však obrovská, takže hoci som veľakrát padol na kolená, vždy som sa dvihol.

Mali ste obdobia, keď vám hokej nechutil?

Nie! Jasné, že sa stane, že vás hokej chvíľu nebaví – najmä keď sa nedarí. Vždy si však spomeniem na všetko, čo som prežil a chuť je okamžite späť. Nie je nič krajšie, ako robiť niečo, čo vás baví a dostávať za to peniaze.

Poznačilo vás zranenie?

Zmenilo ma, mentálne som vyrástol. Uvedomil som si, že v živote je dôležitých mnoho iných vecí, ktoré som dovtedy nevnímal. Teraz si všímam všetky detaily a snažím sa užívať si každý deň, ktorý prežívam s rodinou.

Ako dlho ste sa hnevali na neprajný osud?

Nehneval som sa. Musel som ho prijať. Veď ľudia majú omnoho väčšie trápenia, rôzne postihnutia a iné vážne problémy. Nevedia ich ovplyvniť, pričom ja som mal život stále vo vlastných rukách. Ak by som aj nemohol pokračovať v hokeji, stále by som mohol robiť niečo iné. Mnohí ľudia však takúto možnosť nemajú. Som vďačný, že som sa mohol vrátiť na ľad.

Radovan Puliš. Foto: TASR
Radovan Puliš Radovan Puliš.

Premýšľate občas nad tým, kde by ste boli, keby ste sa nezranili a siahol by po vás niektorý z klubov NHL?

Občas mi hlavou preletí myšlienka, aké by to bolo. Veľmi som túžil hrať v NHL. No teraz by som možno nemal krásnu zdravú dcérku a úžasnú manželku. Možno by som nebol v živote taký šťastný ako som teraz. Všetko je, ako má byť.

Keď sa o týždeň stretnete s rovesníkmi Tatarom a Pánikom, vynoria sa znova spomienky?

S Rišom sme hrávali v reprezentácii do 17 rokov, potom ma zranenia odstavili a nestihol som šampionát osemnásťročných ani dvadsaťročných. Vtedy sme si v päťke veľmi rozumeli… Keď sa s oboma stretnem v rámci letnej prípravy u Romana Švantnera, vždy sa pozhovárame. Plnia si svoje sny a obaja si to zaslúžia. Prajem im to, lebo viem, že si všetko vydreli a stále na sebe tvrdo pracovali.

Po minulej sezóne ste vymenili Zvolen za Detvu. Prečo?

Otec mi vravel, že je to najlepšie, čo môžem po sezóne zničenej zranením urobiť. Spočiatku som sa tomu bránil, ale zrátal mi plusy a mínusy a musel som priznať, že má pravdu. Vďaka nemu som tam šiel. Otec je nielen môj fanúšik, ale za tie roky už aj hokejový odborník. Mamina musela vždy natáčať zápasy na video a doma sme všetko rozoberali. Stále je do toho zažratý, každý zápas si vypíše moju minutáž a potom mi na internete ukazuje, čo som spravil zle a čo dobre. Ešte ho to neprešlo (smiech).

Nie je zvláštne, že o šampionát bojuje hráč z Detvy?

Ja s tým problém nemám (smiech). Bola by to dobrá reklama pre klub aj súťaž. V reprezentácii sa teraz pozerá na to, ako hráte v jej drese, nie kde pôsobíte. To vnímam ako veľké pozitívum. Ak máte formu, do národného tímu sa dostanete aj zo slabšieho klubu.

Predtým to nebolo možné?

Takto to hovoriť nechcem, aby to nevrhalo zlé svetlo na predošlé realizačné tímy. Skôr zdôrazňujem, že teraz sa vôbec neprihliada na to, kto kde pôsobí. Som veľmi rád, že tu môžem byť práve po super sezóne v Detve. Keď som podpísal zmluvu, veľa ľudí mi hovorilo, že je to zlý krok. No teraz sa to skôr javí ako najlepší krok, ktorý som v kariére urobil.

V čom vám pôsobenie v Detve pomohlo?

Góly som už dával aj v minulosti. Po takmer ročnej pauze som sa však v závere minulého ročníka vrátil do zostavy Zvolena a v play off som sa trápil. V Detve som dostal veľa priestoru a získal som späť obrovskú chuť na hokej. Zase mám sebavedomie. Navyše som od začiatku vedel, že keď je v tíme tréner Josef Turek, budem hrávať veľa a cítiť jeho dôveru.

Práve pod ním fungovala vo Zvolene veľmi produktívna spolupráca Puliš – Brabenec.

To bolo vynikajúce obdobie. Strieľal som veľa gólov a spolu sa nám darilo. Mal som dobré sezóny aj bez nich dvoch, ale tréner Turek mi naozaj verí a to je pre hráča najdôležitejšie. Keď viete, že vás podrží, aj keď sa vám nedarí, je to na nezaplatenie. Je to ako v bežnej robote. Ak na vás šéf kričí a neverí, že niečo dokážete, tiež sa vám ťažko pracuje. Bežný človek môže zväčša prácu vymeniť, my hokejisti to máme ťažké. Musí mať o nás niekto záujem a ten je po slabšej sezóne malý. Preto si treba vedieť vybrať správne prostredie.

Cítite, že vám dôveruje aj Craig Ramsay?

Áno, dáva mi priestor a verí, že môžem dávať góly. Na akciách počas sezóny sa mi to aj darilo, strelil som štyri. Teraz mi to zatiaľ v príprave nepadá, ale taký je šport. Verím, že góly prídu. Aj dôležité. Nepripúšťam si zbytočný tlak. Na februárovom turnaji v Bratislave ma poslal na ľad s tým, aby som skóroval a vyšlo to. Asi mi to musí hovoriť častejšie.

TV Pravda: Miroslav Šatan o blížiacich sa majstrovstvách sveta na Slovensku (vysielané 12. 2. 2019):

Video

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #slovenskí hokejisti #Radovan Puliš