Na lietadlo nesiahajte! kričal pilot. Zlatý tím niesli fanúšikovia na ramenách

26.03.2019 05:00
VSŽ Košice, titul, 1986
Hokejisti VSŽ Košice sa tešia z prvého titulu v roku 1986. Autor:

Košický hokejový zlatý poklad žiaril vo federálnej lige v rokoch 1986 a 1988. Košičania sa stali jediným slovenským tímom s dvomi prvenstvami v československej najvyššej súťaži.

Víťaznú trofej preberal kapitán Igor Liba, jeden z najlepších hokejistov v osemdesiatych rokoch minulého storočia. „Tvorivosť som mal z ulice,“ prízvukuje aj po rokoch.

Radosť vytryskla dvakrát

Jihlava alebo Košice? Viacnásobný majster a obhajca titulu alebo finálový nováčik? Tak zneli otázky pred súbojom o zlato. Košice vyhrali základnú časť pred Litvínovom, Igor Liba sa stal jej najproduktívnejším hráčom. Mužstvo z východného Slovenska v silnej federálnej konkurencii postupne stúpalo na vrchol.

„Obe prvenstvá dávam na rovnakú úroveň. V roku 1986 sme pre VSŽ získali prvý federálny titul. Vo veľkej rivalite s českými mužstvami – o to bol náš triumf vzácnejší. A druhý takisto chutil sladko: vyhrať ho na ľade pražskej Sparty bolo vzhľadom na okolnosti niečo výnimočné,“ približuje vtedajší kapitán tímu. Liba už mal dva tituly s Jihlavou, kde vojenčil. A práve proti nej sa Košičania tešili z premiérového zla­ta.

„Kolektív sa formoval štyri roky, titul už visel vo vzduchu. Získať ho pre Košice bolo pre mňa najväčšou motiváciou,“ pripomína Liba.

Séria sa na rozhodujúci piaty súboj vrátila do Košíc. Vrcholila nájazdovou drámou.

„Prvá spomienka sa spája s predčasnou radosťou – vypukla na ľade, striedačke i v hľadisku po Svitekovom premenenom trestnom strieľaní. Lenže hostia mali ešte jeden pokus – a premenili ho! Opäť sme išli od nuly, prežívali sme najhoršie chvíle. Vilo Belas – žiaľ, už nežije – nájazd premenil, Benák nie – a opäť vytryskla eufória. Plechová stodola, ako prezývali zimák, sa otriasala v základoch. Osláv sme sa nevedeli nabažiť, trvali tuším dva dni.“

Kto vstal, už si nesadol

Pohľad brankára Košíc: ako sa Pavol Švárny pripravoval na nájazdy?

„Tak, aby som ich chytil viac než Petr Bříza. V drese Jihlavy korčuľovali tri štvrtiny národného tímu. Spoľahol som sa na intuíciu. Ľad sa pred nájazdmi neupravoval, čo bolo výhodnejšie pre brankárov. Benák zvolil blafák do forhendu, pohybom som ho vytlačil do veľkého uhla – a bolo!“ – opísal historický okamih.

„Natrieskaný štadión praskal vo švíkoch. Kto po góle vstal a tlieskal, už si nemohol sadnúť,“ videl spoza masky. Pamätá si aj odmenu za titul:

„Dostali sme po päťtisíc korún, po zdanení tritisíc šesťsto.“ Liba: „Minuli sme ich za týždeň s fanúšikmi.“

Ako videl zlatú partiu tréner Ján Selvek?

„Základ úspechu tkvel v jej súdržnosti. Pavol Matis, vtedajší tajomník klubu, sa už vtedy prejavil ako rozhľadený manažér. Mal prehľad o talentoch z blízkeho i širšieho okolia, najšikovnejším ponúkol zmluvu. Z chlapcov z Michaloviec, Prešova, Popradu, Liptovského Mikuláša i Banskej Bystrice sme sformovali silný kolektív. Keď si to vyžadovala situácia, každý vedel zaťať zuby.“

Najsilnejší zážitok? „Diváci nás nechceli pustiť z ľadu. Zažil som to po prvý raz. Bola to sila.“

Po červenom koberci kráčali hostia

Košice si víťazný apetít zopakovali po ročnej prestávke. A opäť za jedinečných okolností. Po prvom dvojzápase finálovej série v Košiciach odchádzali spokojnejší hokejisti pražskej Sparty. Prvý zápas vyhrali, druhý prehrali. Netajili, že doma dvakrát vyhrajú a oslávia titul.

„Do Prahy sa nemusíte unúvať, všetko je jasné,“ vravel brankár Sparty Jaromír Šindel. Sparta sa po 34 rokoch veľmi tešila na tretiu korunováciu. Predčasne. Po červenom koberci si po víťazný pohár kráčali vysmiati hostia. Prvý zápas vyhrali, druhý sa skončil v riadnom hracom čase nerozhodne 5:5.

V predĺžení umŕtvil vypredanú halu víťazným gólom center prvého útoku Ján Vodila. Po Libovej prihrávke.

„Bol som prvý, ktorý sa už v duchu tešil. Ťažil som z periférneho videnia – ani Gretzky také nemal. Keď sme hrali spolu v Los Angeles, neraz krútil uznanlivo hlavou po mojich prihrávkach. Puk sa spoza bránky odrazil ku mne, videl som Jana Vodilu pred bránkou. Naznačil som strelu, brankár vyšiel proti mne, puk som posunul Janovi – a ten ho poslal do siete.“

Každý sa vyžmýkal

Zlatý strapec Košičanov visel na úspešnom strelcovi. „Igor mi puk nasrvíroval ako na podnose. Trochu skákal, no trafil som ho, ako som chcel – brankárovi po jeho ľavej ruke,“ opisuje Vodila rozhodujúcu akciu. Pocity?

„Fantastické, úžasné, nádherné. Málokto nám pred odchodom veril, no z hlavného mesta sme sa vrátili ako majstri!“ nadchýňa sa aj po rokoch. Polnočný návrat do Košíc prevýšil všetky očakávania.

„Panebože, ani neviem, k čomu by som ho prirovnal. Nič podobné som potom nezažil. V noci nás vítalo na letisku do desaťtisíc priaznivcov. Nadšení nás na rukách niesli k autobusu. Mal som roztrhnutú bundu, ani neviem, ako som stál na policajnom aute,“ približuje Liba.

Radosť po prílete z Prahy: vľavo Oto Sýkora,...
Radosť po prílete z Prahy: vľavo Oto Sýkora, vpravo kapitán Igor Liba. Autor: RÓBERT BERENHAUT

Švárny úsmevne pridáva: „Na lietadlo nesiahajte, kričal pilot lietadla, keď videl, že fanúšikovia odtlačili bariéry a rozbehli sa na plochu.“ Načrtol, v čom spočívala sila tímu: „Vedeli sme, že každý zo seba vyžmýka maximum. Do tímu výborne zapadli ďalší mladíci, medzi nimi aj Peter Bondra. Keď brankár Sparty Šindel po lacnom góle hodil od zlosti hokejku do hľadiska, tušil som, že zápas sa pre nás skončí dobre.“

Ján Faith, starší z trénerskej dvojice s Jánom Šterbákom, aj po rokoch tvrdí: „Taký skvelý kolektív som odvtedy netrénoval. Súperov sme zdolávali technickým kombinačným hokejom.“ Ešte raz kapitán Liba: „Keď sme sa neskôr stretávali pri rôznych príležitostiach s českými hráčmi, priznali, že keď cestovali do Košíc, prehrávali už v Kysaku.“

Z majstrovských štatistík

Finálová séria 1985/86: Košice – Jihlava 2:0 (2:0, 0:0, 0:0), 4:2 (1:0, 2:0, 1:2); Jihlava – Košice 5:1 (2:0, 1:0, 2:1), 3:3 (1:1, 0:1, 2:1) – predĺženie 0:0, tr.strieľanie: 2:1; Čajka premenil rozhodujúci samostatný nájazd, rozhodujúci 5. zápas: Košice – Jihlava 3:3, v predĺžení gól nepadol, nasledovali samostatné nájazdy: 1. séria – Šejba 0:1, Slanina nedal, Čajka nedal, Liba 1:1, Válek nedal, Spodniak nedal; 2. séria – Pivoňka nedal, Božík nedal, Dolana nedal, Svitek 2:1 (diváci už začali oslavovať, ale hostia mali ešte jeden pokus), Žák 2:2, Štefanovič nedal; 3. séria: Svozil nedal, Žabka nedal, Vlk nedal, Belas premieňa, Benák nie – o 20.30 Košice získavajú titul!

Zaslúžili sa o zlato: brankári Pavol Švárny, Michal Orenič, obrancovia:Juraj Bakoš, Juraj Bondra, Mojmír Božík, Marián Brusil, Miroslav Danko, Milan Jančuška, Peter Slanina, Pavol Valko, Rudolf Záruba, útočníci Viliam Belas, Dušan Jabcon, Miroslav Hriňák, Miroslav Ihnačák (v decembri odišiel), Dušan Kapusta, Igor Liba, Juraj Mažgút, Roman Mucha, Jaroslav Spodniak, Milan Staš, Vladimír Svitek, Oto Sýkora, Marián Štefanovič, Igor Talpaš, Ján Vodila, Miroslav Žabka. Tréneri Ján Selvek, Július Kovács.

Finálová séria 1987/88: Košice – Sparta Praha 0:2, 4:0, Sparta – Košice 3:6, 5:6 (2:2, 1:2, 2:1 – 0:1) v predĺžení; góly Košíc: Talpaš, P. Bondra, Svitek, Vodila, Sýkora – v predĺžení opäť Vodila. Košice sa po druhýkrát stali majstrami ČSSR.

Zaslúžili sa o zlato: brankári Jaromír Dragan, Pavol Švárny, obrancovia Jerguš Bača, Juraj Bakoš, Juraj Bondra, Mojmír Božík, Miroslav Danko, Milan Jančuška, Miroslav Marcinko, Peter Slanina, Ján Varholík, Ľ. Jágerský, Jozef Škrak, útočníci Anton Bartánus, Viliam Belas, Peter Bondra, Igor Liba, Jaroslav Spodniak, Milan Staš, Vladimír Svitek, Oto Sýkora, Marián Štefanovič, Igor Talpaš, Peter Veselovský, Ján Vodila, Pavol Zůbek, Peter Zůbek, Miroslav Žabka. Tréneri Ján Faith, Ján Šterbák.

TV Pravda: Šéf slovenského hokeja Martin Kohút pochvaľuje pripravenosť Bratislavy a Košíc pred blížiacimi sa MS na Slovensku

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#HC Košice #Igor Liba #MS 2019 v hokeji
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku