Hrali však proti veľmi silnému súperovi, jednému z adeptov na medailu, ktorému ide o prvenstvo v skupine. Bolo to vidieť aj na ľade – od začiatku udával tempo, v úsilí nepoľavil, nič neponechal na náhodu. V útoku mal vysokú kvalitu, v obrane pracoval spoľahlivo, nepúšťal nás do prečíslení, rýchlo získal dvojgólový náskok.
Škoda, že Slováci nestrelili kontaktný gól, bez gólov nemôžeme pomýšľať na úspech. Keď sme ubránili oslabenie o dvoch hráčov, trochu sme ožili, ale k podobnému zvratu ako v zápase proti Švédsku neprišlo. Rusi ani na chvíľu nič nepodcenili.
Nemáme rozdielového hráča, v ofenzíve sme sa nevedeli dostať do šancí ani do trvalejšieho tlaku, druhýkrát v základnej skupine sme gólovo vyšli naprázdno. Súper pred oboma jeho gólmi – ak odhliadneme od dvoch v závere, ktoré sme dostali v hre bez brankára – šikovne kombinoval, predviedol oku lahodiace akcie. Keď sa Rusi dostanú do tempa, je veľmi náročné ich brániť, bol vidieť rozdiel v kvalite i individuálnom majstrovstve.
Z nášho tímu by som vyzdvihol opäť brankára Mareka Čiliaka, brankári patria k najlepším hráčom v slovenskej zostave. Mrzí, že postup už nemáme vo vlastných rukách, aj keď malá šanca ešte žije, preto si na konečný účet ešte počkajme.
Ako trénera reprezentácie do 20 rokov ma teší, že v áčku dostávajú príležitosť talentovaní mladíci. Považujem to za správnu cestu, keď národný tím prebudovávame. Ak v poslednom stretnutí v A-skupine vyhráme nad Bieloruskom, budeme mať jedenásť bodov, čo je v porovnaní s vlaňajškom, keď sme sa zachraňovali, solídna bilancia. Aj keď sme v kútiku duše verili v lepšiu.