Z mnohých sa postupom času stanú veľké fanúšičky, ktoré majú hokejové pravidlá v malíčku.
Buc s Krištofom cítili podporu priamo v Kodani
Dávid Buc sa môže spoľahnúť na veľkú podporu rodiny. Do Kodane ho prišla povzbudiť väčšia skupina blízkych na čele s maminou.
„Môj prvý šampionát si nemohla nechať ujsť. Zobrala si voľno v práci a prišla do Kodane. Už išli domov, takže k nedeľňajšiemu sviatku som jej poslal sms-ku. Stihol som to ešte pred ranným tréningom,“ prezrádza 31-ročný center.
Pochvaľuje si, že rodičia ho od malička podporovali v kariére a nič mu nezakazovali.
„Keď mamina nebola práve v práci, vždy sa na mňa išla rada pozrieť. Hokeju celkom rozumie, veď vyrastala so štyrmi chlapmi a v minulosti sa hokeju venoval otec aj bratia. Podriadila nám celý svoj život, prispôsobovala sa a starala sa o nás,“ hovorí s uznaním. Zároveň prezradí, že mamina hokeju aj celkom dobre rozumie. „Pravidlá pozná, vyzná sa. No nehovorí mi, čo som mal ako robiť. Do hry sa mi nemieša,“ usmeje sa.
Ani Michal Krištof sa nikdy nemusel báť, že by mu doma hokej zakazovali.
„Naopak, chodievali so mnou na tréningy aj zápasy. Mamina v minulosti športovala, niektoré veci vie posúdiť a občas mi aj povie, čo si všimla. Samozrejme, nerieši taktiku a podobné veci, skôr len naznačí, či som dobre korčuľoval,“ priznáva center prvej formácie.
Podporu najbližších si užil aj priamo počas majstrovstiev sveta. „Boli tu len narýchlo – na prvom a druhom zápase. Škoda, že sme aspoň jeden nevyhrali. No i tak si to užili,“ tvrdí.
Foto: TASR, Martin Baumann
Jaroš dostáva tipy, Graňák je rád za nadhľad
Skúsený obranca Dominik Graňák vyrastal v Trenčíne ulicu od zimného štadióna a odmalička bolo jasné, že z neho bude hokejista. Mamina sa o neho nebála, len ho spočiatku upozorňovala, aby nebral šport na úkor školy.
„Spolu s otcom sa na mňa chodia pozerať relatívne často, keď si to popri pracovných povinnostiach môžu dovoliť. Do Dánska neprišli, keďže boli predtým na olympiáde a to im stačilo. Mamina sleduje hokej z 95 % len vtedy, keď hrám. Inak ju príliš nezaujíma. Pochopiteľne, pravidlá už za tie roky pozná celkom dobre,“ vysvetľuje Graňák.
Teší ho, že rodičia príliš nerozoberajú jeho zápasy. Nikdy sa nemusel báť, že ho doma po zlom stretnutí pokarhajú. „Nemám rád, keď niektorí rodičia zápasy príliš prežívajú. Ja som vždy cítil podporu. Mamina sleduje zápasy s nadhľadom. Keď jej poviem, že som sa cítil na ľade dobre, stačí jej to a je za mňa rada,“ dodáva.
Christián Jaroš mal v hľadisku z rodičov len otca. Mamina sleduje šampionát v televízii.
„Chcela prísť, ale nedokázala si vybaviť dovolenku. Za tie roky, čo nás s bratom sleduje, už hokeju celkom rozumie. Pozná pravidlá a občas mi dá aj nejaké tipy. Keď som bol mladší a zdalo sa jej, že som trošku lenivý, tak mi vždy povedala, aby som sa prebral,“ prezradí so smiechom 22-ročný Košičan.
Kým pôsobil v materskom klube, chodila sa na neho často pozerať. „Keby nebolo rodičov, určite by som sa nikdy nedostal na majstrovstvá sveta. Aj vo Švédsku ma boli raz za čas pozrieť, v zámorí ešte nie. Hneď teraz po tréningu jej volám a zablahoželám ku Dňu matiek,“ priznal.