Obľúbené jedlo.
Mimo sezóny obľubujem vyprážané rezne, počas nej uprednostňujem kuracie mäso s cestovinami na smotanovosyrovej omáčke s cuketou.
Domáca práca, ktorú nezvládam/neznášam.
Nebaví ma umývanie riadu ani vyberanie vecí z práčky a sušičky. Tento rok som prvýkrát zvládol vymieňanie žiarovky – žena ma pochválila (úsmev).
Kniha, ktorú som naposledy čítal.
Mám rozčítanú knihu Športový gén od Davida Epsteina.
Ako som zbalil manželku.
Poznali sme sa s jej bratom, ktorý tiež hrával hokej. Začali sme si písať cez Pokec a po roku či roku a pol sme sa prvýkrát stretli. Ani som nevedel ako vyzerá, lebo sme si neposielali fotky. Jej krása ma hneď upútala.
Vysnívané auto, ktoré si raz kúpim.
V tomto som iný ako drvivá väčšina hokejistov, nemám žiadne vysnívané auto.
Osobnosť, s ktorou by som sa rád stretol.
Keby som dostal dvadsať možností, zvládnem to, ale jednu vybrať nedokážem.
Z čoho mám strach.
Mám veľký rešpekt zo psov, dvakrát ma pohrýzli. Snažím sa na tom pracovať.
Na čo som alergický.
Fyzicky na nič. Som človek, ktorý má veľa chýb, takže som tolerantný. Občas ma niečo vnútorne vytočí, ale najlepšie je hneď si to vyrozprávať.
Najsilnejší zážitok v živote.
Hokejové je striebro z Helsínk, v osobnom živote bolo najkrajšie, keď sa mi narodili dcérky.
Koho z kabíny by som si vzal na opustený ostrov.
Musím povedať Mareka Hovorku, keďže on si vybral mňa. Aby mi to nevyčítal (smiech).
Najkrajšie miesto na svete.
Všade na Záhorí.
Čo som robil počas finále MS 2002?
Semifinále som ešte pozeral v televízii. Sám, lebo som nemal rád, keď mi do hokeja niekto mudroval. Na finále sme boli s otcom priamo v Göteborgu. Bol to veľmi silný zážitok, len škoda, že sa nám nepodarilo dostať sa aj do kabíny, keďže sa otec poznal so Žigom Pálffym. Cestou domov v lietadle s fanúšikmi som sa aj trochu bál, ako ľudia oslavovali a vyskakovali.