Foto: Archív Alexa Fleška
„Vďaka fanúšikom v dresoch však už väčšina miestnych zistila, že sa v meste niečo deje,“ tvrdí Alex Fleško (19) – Slovák, ktorý v Kodani od augusta študuje. Každému fanúšikovi odporúča, aby navštívil zábavný park Tivoli, najznámejšiu atrakciu – sochu malej morskej víly, kráľovský palác Amalienborg či autonómnu oblasť Christianiu.
Akí sú Dáni?
Na začiatku mi prišli trochu rezervovaní. Človeku sa zdá, že si držia odstup. Akonáhle som sa však na niečo pýtal, trebárs v obchode, ochotne mi pomohli. Keď s nimi začnete konverzovať, sú zväčša priateľskí. Zároveň sú veľmi tolerantní.
Severanov považujú za introvertov. Sú Dáni spoločenskí?
Záleží to asi najmä na vekovej skupine. Mladí ľudia sa radi stretávajú vonku. V mojom okolí sú skôr spoločenskí ľudia než tí, ktorí by ostávali každý večer doma.
V zime sú na severe dlhé noci, v lete zase dlhé dni. Dá sa na veľké rozdiely rýchlo zvyknúť?
Nie je to jednoduché, slnko ľudí výrazne ovplyvňuje. V zime som to cítil. Je to iné než na Slovensku. Skoro stále je tma, veľa prší a rýchlo to ovplyvní vašu náladu. Dáni sa zdržiavajú viac doma alebo v uzavretých podnikoch, nie ako teraz, keď sú všetci vonku a užívajú si slniečko. Keď sa dni predlžujú, je to oveľa lepšie.
Dánsko sa pravidelne umiestňuje na čele rebríčkov najšťastnejších krajín na svete. Ako sa to prejavuje?
Ľudia sú spokojní, žijú šťastný život, ale zároveň to so sebou prináša veľký kontrast. Dáni majú zafixované, že majú byť šťastní. Keď sa necítia ideálne a sú smutní, ťažko to prežívajú. Majú predstavu, že to nie je normálne.
Fenoménom Kodane sú bicykle, ktoré sú všade. Má ho každý Dán?
V Kodani asi nenájdete človeka, ktorý nemá bicykel. Keby ho náhodou nemal, tak si ho rýchlo zoženie. Je to asi najvýhodnejší dopravný prostriedok a navyše bicyklovanie prospieva zdraviu. Cyklocesty sú veľmi dobre udržiavané a cyklisti majú dokonca prednosť pred chodcami. Je to výborne vymyslené. Ja síce bicykel nemám, ale len preto, že bývam vo Frederikssunde a na univerzitu to mám 45 kilometrov. Cestujem vlakom.
Videli ste už nejakú kolíziu cyklistu?
Ešte nie. Cyklista nemusí ísť nikdy po bežnej ceste, všade má k dispozícii vlastný pruh. Aj v centre mesta, kam sa autom nedostanete, máte cestu pre bicykle. Všetci – cyklisti, chodci aj vodiči dodržiavajú predpisy, takže neprichádza k zbytočným zrážkam.
Mnohí ľudia si bicykle nezamykajú. V Kodani sa nekradne?
Zamykajú si ich najmä študenti zo zahraničia a turisti, ktorí si bicykel niekde požičajú. Dáni ho často nechajú len tak opretý o stenu. Ale je to individuálne. Viem o ľuďoch, ktorí si niekde nechali bicykel opretý týždeň a neukradli im ho. No počul som aj o situácii, že si niekto zamkol bicykel a cez noc mu z tmavšieho rohu zmizol. Asi závisí od miesta, kde bývate. Väčšina ľudí však nemá žiadne špeciálne, moderné a drahé stroje. Bicykle si kupujú, lebo ich potrebujú, nie na okrasu. Skoro každý má mestský typ s jedným prevodom, vidieť horský bicykel je výnimka.
Majú rodiny v Kodani autá?
Predpokladám, že väčšina rodín nejaké auto má. Nemusí ho však nutne používať trebárs na cestu do práce alebo do obchodu. Na bicykloch majú špeciálne káričky, v ktorých vozia nákup alebo deti. Často vidíte celé rodiny na výlete na bicykloch.
Bývajú v meste zápchy?
Zväčša nie, ale napríklad v pondelok ráno alebo v piatok popoludní sú niektoré cesty zapchaté. V Kodani je vynikajúco vyriešená aj mestská doprava, ľudia nemajú potrebu chodiť do práce autom – buď idú na bicykli, metrom, autobusom alebo vlakom. Všade sú veľké priestranstvá na zaparkovanie bicyklov, takže ani v tomto smere nemáte najmenší problém.
Vedia bežní ľudia v Kodani, že sa v ich meste konajú majstrovstvá sveta v hokeji?
Všetci určite nie. O šampionáte som sa zatiaľ rozprával asi len so zahraničnými študentmi, tí o majstrovstvách sveta vedia viac. Dáni až tak na hokej nie sú, ale hádam aspoň chalani o šampionáte tušia. Nepostrehol som, že by sa zhovárali medzi sebou, ako sa darí ich mužstvu v Herningu. Počas minulého víkendu som videl v meste množstvo skupiniek Slovákov, Čechov aj Švédov. Mnohí miestni si vtedy uvedomili, že sa v ich meste niečo deje.
Keď prídu fanúšikovia do Kodane, čo by si nemali nechať ujsť?
Veľmi obľúbená je socha malej morskej víly – ide azda o najpopulárnejšiu pamiatku v meste. Určite treba vidieť kráľovský palác Amalienborg s kráľovskými klenotami. Populárny je obrovský zábavný park Tivoli, nachádza sa kúsok od hlavnej stanice. Platí sa tam vstupné, relatívne vysoké, ale môžete tam stráviť krásny čas. Pokojne aj celý deň. Je tam horská dráha, rôzne kolotoče, stánky, oddychové zóny či pekné záhrady – ide o zábavný park na americký spôsob. Nenudíte sa.
Jedným z ťahákov Kodane je Christiania, špeciálna časť, kam zamieri takmer každý návštevník. Čo je na nej výnimočné?
Ide o autonómnu oblasť, ktorá funguje akoby mimo Kodane, Dánska aj Európskej únie. Pôvodne šlo o vojenskú oblasť, postupne tam pribudli rôzne domy a malé chatky. Neviem si predstaviť ako, ale ľudia v nich bývajú. Christiania má približne 900 stálych obyvateľov. Návštevníkov tam láka najmä možnosť dostať sa k ľahkým drogám, ktoré sa tam otvorene predávajú na každom kroku. Zároveň je to turisticky atraktívne miesto, keďže hádam žiadne dva domy tam nevyzerajú rovnako a je to veľmi rozmanité. Takmer všetko je výrazne pomaľované alebo pokryté grafitmi.
Nemusí sa cudzinec báť, že sa mu niečo stane?
To nie, len na hlavnej ulici Pusher Street je odporúčané nič nefotiť. Priam by sa dalo povedať, že fotografovanie je zakázané. Domácim sa to nepáči, rýchlo vás upozornia, ale počul som už aj o vyrazených mobiloch a fotoaparátoch z rúk. Voľakedy tam sídlili gangy, ktoré kontrolovali obchod a občas prišlo k policajnej razii. Inak tam nebývajú problémy a policajtov dnu nestretnete.
Je Kodaň bezpečné mesto?
Áno – až na mestskú časť Norrebro, kde to nie je ideálne. Od ľudí, ktorí v nej bývajú, som počul, že sa tam občas aj strieľa. Inde vám v Kodani nič nehrozí.
Aké jedlo hrá v Dánsku prím?
Bežné európske, domáci len jedia viac rýb. Sú však posadnutí pendrekmi (cukríky zo sladkého drievka). Čokoľvek by teoreticky mohlo byť z pendreku alebo mať jeho príchuť, také aj nájdete – cukríky, koláče, zmrzlina, alkohol, hádam všetko. Keby sa ma niekto pýtal, čo má vyskúšať, odporučím práve pendreky, hoci mne príliš nechutia. Okrem toho si treba dať miestne ryby.
Dorozumiete sa po dánsky?
Takmer všetci Dáni, mladí naozaj všetci, vedia po anglicky. Môj študijný program je tiež len v angličtine, takže školu by som mohol absolvovať aj bez akejkoľvek znalosti domáceho jazyka. Chodím však na hodiny dánčiny, ktoré máme zatiaľ na univerzite zadarmo. Bohužiaľ, od augusta si za ne budeme platiť, lebo Dáni zmenili zákon. Mám základné znalosti. Viem si vypýtať v obchode, čo potrebujem, hovoriť, kde bývam, o rodine, doprave a podobne.
Je dánčina náročný jazyk?
Na prvé počutie áno. No ak viete po anglicky a nemecky, nie je až také ťažké učiť sa po dánsky. Výslovnosť je neskutočná a cudzinci nemajú šancu čosi rozumieť, ale gramatika je oveľa jednoduchšia, dá sa zvládnuť čítanie aj písanie. S rozprávaním je to horšie. Keďže plánujem ostať v Kodani tri roky, rád by som sa dostal na level, aby som dokázal bežne konverzovať s ľuďmi. Vždy je to lepšie, keď s domácimi komunikujete v ich rodnej reči a každý jazyk sa vám raz môže zísť.
Čo v Kodani študujete?
Koncom augusta som prišiel študovať IT na Aalborg University. Chcel som vyskúšať, aké je to byť niekde ďalej v zahraničí a páči sa mi tu.
V Kodani je všetko oveľa drahšie než na Slovensku. Privyrábate si?
Snažím sa mať nejakú robotu na čiastočný úväzok, aby som stíhal štúdium. Pre študentov zo zahraničia platí, že ak popri škole pracujú minimálne 43 hodín mesačne a splnia normu minimálne desať týždňov za sebou, získajú nárok na štátnu podporu, akú dostávajú aj domáci. Ide približne o 750 eur mesačne, čo je veľmi dobré. Nie vždy je však jednoduché nájsť si stabilnú prácu, pri ktorej naplníte normu. Samozrejme, náklady na život sú oveľa vyššie. Veľmi drahá je doprava, jedlo, o ubytovaní nehovoriac.
Prepočítavate si ešte ceny z dánskych korún na eurá?
Zvykol som si, že je tu iná mena a ceny sa nedajú porovnávať so slovenskými. V podvedomí si ich však vždy prepočítam. Vtedy si uvedomím, že je všetko výrazne drahšie ako u nás. Preto radšej porovnávam ceny výrobkov v rôznych obchodoch v rámci Kodane a riadim sa podľa toho.