Nakoniec získali iba jeden a tak tridsaťštyriročný obranca nemal chuť na oslavy. „Bolo to veľmi blízko, bola to asi ich posledná šanca na strelu. Je to škoda, pretože mať jeden bod a nie tri, to je obrovský rozdiel,“ povedal po zápase.
Slováci sa prezentovali obetavým výkonom v obrane a dobrou efektivitou, keď premenili dve presilovky. Stav 2:1 tak držali až do záveru, pričom odolávali obrovskému tlaku súpera.
„Hokej sa hrá na góly a aj naši súperi často dokážu vyhrať podobným štýlom, takže na to by sa nikto nepýtal. V posledných sekundách, keď Polášek takmer stratil puk pred bránkou a predtým mal šancu Cingel, už som si myslel, že to zvládneme. Pozeral som, ako slovenskí fanúšikovia stáli na nohách, no asi som to ešte nemal robiť,“ pokračoval.
Tesná prehra, navyše vo federálnom derby, poriadne zamrzí, no treba sa z nej rýchlo otriasť. „Zajtra nás čaká ďalší zápas a turnaj je stále otvorený. Musíme sa pripraviť,“ uviedol Graňák, ktorý debutoval v najcennejšom drese pred takmer 15 rokmi proti Ukrajine.
„Bolo to na turnaji s olympijským výberom do 23 rokov. Bolo to v Maďarsku a vyhrali sme nad Ukrajinou.“
Nikdy neváhal pomôcť slovenskému výberu, okrem dvanástich majstrovstiev sveta si zahral aj na olympiáde a množstve ďalších prípravných turnajov, čo svedčí o veľkej oddanosti k najcennejšiemu dresu. Sám Graňák v tomto ohľade však vyzdvihol práve muža, ktorého prekonal.
„Pamätám si, čo všetko to obsahuje, tie voľné jari, alebo skôr až letá, ktoré treba obetovať. Ja som s tým nikdy nemal zásadný problém, mňa ten hokej baví a vždy som v reprezentácii hral rád. No keď sa nad tým zamyslím, že ja som hral celú kariéru v Európe a Miro Šatan zvládol ten istý počet zápasov ako hráč NHL, tak to je úplne neuveriteľné.“