„Viem, že Henrik bol extrémne sklamaný, keď sa New York Rangers museli rozlúčiť s play off. Povedal som mu však, aby prišiel na šampionát do Kolína, že sme výborná partia a oplatí sa to. Vo finále sa ukázalo, že sme ho potrebovali,“ priblížil pre Aftonbladet kapitán švédskeho výberu Joel Lundqvist dôležitý hovor. Záverečná veta jeho výpovede sa do bodky naplnila. Švédi po nedeľňajšej výhre 2:1 po samostatných nájazdoch nedovolili Kanade dosiahnuť na vytúžený hetrik. Ukončili dvojročnú nadvládu javorových listov a po desiatykrát v histórii pozlátili Tri korunky.
Pád z borovice
„Nikto nechce prehrať, najmä vo finále majstrovstiev sveta. Hráči sedeli v šatni a uvažovali, prečo neuspeli v nájazdoch. Obaja brankári boli skvelí, švédsky zrejme o niečo lepší. Preto je víťazstvo súpera zaslúžené,“ povedal uznanlivo po finále kouč Kanady Jon Cooper. „Lundqvist bol oporou svojho tímu podobne ako Pickard nášho,“ smútil Brayden Point.
Kanadský útočník bol jeden zo štyroch neúspešných exekútorov (okrem neho aj MacKinnon, O’Reilly, Marner). Kanadské ofenzívne esá si na Lundqvistovi vylámali zuby. „Švédsko je majstrom sveta a kráľ Henrik veľký hrdina samostatných nájazdov,“ velebí Aftonbladet 35-ročného rodáka z Åre.
Dôležitosť spoľahlivej a pokojnej brankárskej ikony si uvedomil aj najproduktívnejší hráč turnaja William Nylander. Dvadsaťjedenročný mladík po švédskej zlatej definitíve popustil uzdu svojim emóciám. Rozbehnutý skočil na rozprestreté ruky Henrika Lundqvista, vzápätí obaja padli nekoordinovane na ľad.
„Nečakal som, že vyskočím až tak vysoko. Ale spadol som ako z borovice,“ smial sa Nylander, ktorý sa Lundqvistovi za bláznivý nápad radšej ospravedlnil. „Povedal, že je to v poriadku,“ vysvetlil dobre naladený útočník.
Cieľ aj sen
Zisk zlatej medaily na svetovom šampionáte je vždy výnimočná udalosť. Ak ju získate spolu so svojím bratom-dvojčaťom, to je čosi extra. Takmer desaťmiliónová krajina žije príbehom dvoch modrookých a usmievavých bratov. Mladší bol hlavným dôvodom, prečo druhý a slávnejší prišiel z ďalšej neúspešnej zámorskej misie na Porýnie.
„Koľko takýchto ďalších šancí zahrať si s mojím bratom ešte dostanem? Nie som najmladší. Zlato bolo mojím cieľom aj snom zároveň. Na mojich pleciach som pociťoval veľký tlak, keď som sa nechal Joelom uhovoriť, aby som pomohol chlapcom získať titul svetových šampiónov,“ vysvetľoval svoje pohnútky Henrik.
Synovia inštruktora lyžovania v slávnom stredisku zimných športov nepodľahli otcovmu tlaku. Štvorroční v malom meste blízko hraníc s Nórskom uprednostnili korčule a hokejku pred lyžami. Roky trénovali spoločne. Veď – čo viac ako šikovného útočníka potrebuje brankár na svoje napredovanie a naopak?
„Páčilo sa nám vzájomné súperenie. Chcel som ho vychytať a on mňa prekonávať. Spolu sme si uvedomili, že môžeme v hokeji niečo dokázať. Možno nie v NHL, ale aspoň vo švédskej lige,“ odkrýva minulosť Henrik.
Podarilo sa, Lundqvistovci žiarili v Lanxess Aréne. „Keď som stál vedľa brata po finále, tisli sa mi slzy do očí. Sníval som o tom od chvíle, keď som bol malým dieťaťom,“ priznal dojatý Henrik a útočník Frölundy Joel prisvedčil. „Vyrastali sme na sledovaní hokejových zápasov a fandili našej reprezentácii. Je to vyvrcholenie nášho spoločného sna.“