Pred posledným zápasom na MS v skupine so Švédmi upozorňuje Libor Hudáček (26), čoho sa mužstvo musí vyvarovať, ak chce bodovať. "Stále doplácame na prepadávanie.
Na majstrovstvách sveta hrozí po každom jednom gól. Musíme si to postrážiť," vraví útočník švédskeho Örebra.
Spoliehali ste sa na pomoc Dánov v zápase s Talianskom?
Držali sme im palce. Náš osud bol aj v ich rukách. No nemohli sme sa sústreďovať len na ich zápas. Dôležité bolo zregenerovať sily a mentálne sa nachystať na súboj so Švédmi. Pozreli sme si naše individuálne chyby na videu i hru súpera. Posledný zápas bude náročný psychicky i fyzicky. Musíme však do toho dať všetko a poriadne to zabetónovať.
Čo sa musí zmeniť v hre Slovákov, aby mohli bodovať so Švédmi?
Všetko. Absolútne všetko. Na majstrovstvách sveta nemôžeme hrať otvorene s Ruskom, USA a ani Švédskom. Američanom sme strelili gól na 1:2 a potom sme veľmi chceli vyrovnať. V jednej situácii sme prepadli a po protiútoku troch na jedného nás rozobrali a dali gól. To sa nesmie stávať. Keď prepadneme, vždy hrozí gól. Toto nie je extraliga, že si súperi v protiútoku zle nahrajú či nedajú žabku cez hokejku. Každá takáto šanca je pol gólu, sami sme sa o tom viackrát presvedčili.
Pomôže návrat k hre ako proti Nemcom?
Na tom by sa dalo stavať, ale pozor – Švédi nie sú Nemci! Budú si to pekne nahrávať, až pokým neprídu s pukom do pásma. Tam sa budú okolo nás točiť a hľadať medzeru či čakať na naše zaváhanie. V tom momente príde kľúčová nahrávka a bude zle.
Hovoríte, že so súpermi nemôžete hrať otvorený hokej, no aj tak sa to často stane. Prečo?
Je to v hlavách. V tíme máme deväť nováčikov, ani jeden z nich nehral také náročné zápasy v plnej hale pred množstvom slovenských fanúšikov. Sme pod tlakom, všetci nás sledujú a očakávajú, že vyhráme trebárs aj nad USA. Prídete na ľad, veľmi chcete niečo urobiť a pomôcť mužstvu. Stále sa však treba pozerať za seba, ustrážiť si pozíciu a neurobiť chyby, aké robíme. Lebo potom to celé padá ako domček z karát.
Prežívate váš najnáročnejší šampionát?
(po chvíli premýšľania) Aj vlani to bolo psychicky náročné, lebo sme do konca verili, že môžeme postúpiť do štvrťfinále. Keby sme vyhrali nad USA v riadnom hracom čase, aj by sa nám to podarilo. Teraz je to iná pozícia, keďže sme bojovali o záchranu. No osobne necítim väčší psychický tlak. Skôr to, že nám pomaly dochádzajú sily a čakajú nás stále ťažší a ťažší súperi.