To je verný a pravdivý obraz súčasného stavu slovenského hokeja. Zahoďme pokrivené zrkadlá a zabudnime na sny o štvrťfinále. To je už pár rokov mimo našu ligu.
Perfektná partia okolo Zdena Cháru a Miroslava Šatana pred piatimi rokmi v Helsinkách striebornou medailou potešila celé Slovensko. Fanúšikovia si zaspomínali na skvelé výsledky svojich hrdinov zo začiatku tisícročia a zároveň oslávili nových „zlatých“ strieborných chlapcov.
Nečakaný úspech však zároveň zaslepil oči hokejovej rodine pod Tatrami. Aj o rok sa Slováci prebojovali do štvrťfinále, čo ešte znásobilo nádej fanúšikov, že ich miláčikovia stále patria do širšieho okruhu favoritov.
Oveľa jasnejšie však hovoria čísla. Od Moskvy 2007, teda z desiatich pokusov, hrali Slováci vo štvrťfinále len dvakrát! V Kolíne prvý raz v histórii chýba v kádri čo i len jediný hráč z NHL a druhý raz sme sa reálne strachovali o záchranu medzi elitou.
Súhrn kolínskeho vystúpenia slovenskej reprezentácie je biedny. Vyhrala jediný zápas – s Talianskom po predĺžení! Po šiestich zápasoch má štyri body a málokto verí, že so silnými Švédmi pridá čosi navyše.
Toto vystúpenie však nie je žiadna náhoda. Stačí sa pozrieť o rok späť do Petrohradu. Tam získala partia okolo kapitána Andreja Sekeru osem bodov. V riadnom hracom čase vyhrala nad Maďarskom a Francúzskom (čo by sme teraz dali za šesť bodov z úvodných dvoch duelov…) a v poslednom stretnutí vzala dva body Američanom. A to mal káder neporovnateľne vyššiu kvalitu.
Tentoraz nedosahoval silu Nemcov ani Lotyšov. Ba azda ani Dáni nemali podľa mien horší tím než Slováci. To nie je nešťastná zhoda okolností, lež smutná realita dneška.