O pracovnej náplni
Zabezpečujem logistiku a celodenný program okolo mužstva. Musím dohodnúť, kedy nás odvezie autobus z haly a do haly. Na kedy nám majú v hoteli nachystať stravu. Mojou úlohou je vypísať všetky papiere týkajúce sa majstrovstiev sveta. Samozrejme, všetko je to po dohode s generálnym manažérom a trénerom. Vždy si večer sadneme, dohodneme sa, aký bude program a je na mne, aby som to vybavil.
O problémoch a stravovaní
Vždy treba riešiť rôzne drobnosti. Najmä v prvých dňoch šampionátu, keď ešte veci nefungujú úplne tak, ako by ste chceli. V Kolíne to občas zaškrípe s kyvadlovou dopravou do tréningovej haly. Problém sme mali aj so stravou, lebo každé mužstvo potrebuje obedovať v inom čase. S kondičným trénerom sme riešili veci ohľadom medzijedla. Pripravili nám doň napríklad uhorku, ktorú hráči v deň zápasu nemôžu konzumovať. Správne stravovanie je spolu s regeneráciou vo fáze, keď chlapci odohrajú štyri zápasy za päť dní, extrémne dôležité.
O Bartovičovi na súpiske
Dobre nás tým organizátori pobavili. Prišli sa nám aj ospravedlniť. Nestalo sa to však len nášmu tímu. Aj Švédi a Lotyši mali podobný problém. Vôbec netušíme, ako sa tam Milan dostal. Mal tam uvedené číslo 63, ktoré nikdy nenosil a my také vôbec nemáme ani na zozname 59 hráčov, ktorý sme dodali ešte pred šampionátom. Navyše, dva dni pred prvým zápasom sa kontrolujú pasy. Preto sme napríklad Miša Sersena dopísali na súpisku až na druhý deň. Dával si robiť nový a doviezli mu ho o deň neskôr.
O projekte extraligovej dvadsiatky
Pri projekte som od začiatku a tvrdím, že sme nahradili Duklu. Chalani potrebujú v 18 rokoch len trénovať, jesť, spať a hrať hokej. Niekedy trénujú aj trojfázovo, a to ich posúva vpred. Možnosť hrať v osemnástich rokoch seniorský hokej je pre nich veľké plus. Mnohých to nakopne. Je prirodzené, že tí najlepší idú už v nižšom veku do lepších súťaží, prípadne hrajú seniorský hokej vo svojich kluboch. Len musia hrávať, nie motať sa vo štvrtej päťke. Na rôzne otázky o projekte neodpovedám len na Slovensku. Na každých MS za nami prídu Kanaďania, Američania či Rusi a pýtajú sa, ako je možné, že z takého malého počtu hráčov dokážeme vždy poskladať mužstvo, ktoré sa drží v elitnej kategórii a občas zdolá aj favorita. Nechápu to.
O najlepšom ročníku
Ťažko sa to porovnáva, vždy ide o to, aký tím sa podarí z hráčov poskladať. Veľmi dobrý výber sme mali v roku 2009 v Ottawe, kde sme skončili štvrtí. Tatar s Pánikom už tam ukázali, že by sa mohli presadiť v NHL. Boli tam Janus, Ďaloga, Štajnoch, Valach, Viedenský či Hrivík a tím bol trochu podobný súčasnej osemnástke. Boli tam individuality, ale mužstvo fungovalo najmä ako správny celok. Pred dvoma rokmi sme zase skončili v Kanade tretí. Ľudia sa často sťažujú, že na šampionát chodíme vyhrať len jeden zápas. Jasné, že by sme najradšej vyhrali všetky, ale musíme rešpektovať aj silu a kvalitu súperov. S našimi počtami hráčov sa nedá dosahovať úspech pravidelne.
O Réwayovi, Godlovi a spol.
Nie každého kariéra ide podľa predstáv. Viacero chalanov je však na správnej ceste. Godla bol ešte pred rokom v druhej fínskej lige a teraz chytal za tím, ktorý sa dostal do finále najvyššej fínskej súťaže. Koyš bol lídrom Martina, darí sa Cehlárikovi, Jarošovi, Rosandičovi, Bačíkovi, Skalickému či Petrášovi, ale aj ďalším. Všetci dokazujú, že si zaslúžia šancu. Škoda, že Maťo Réway mal vážne zdravotné problémy. Telefonovali sme spolu pred odchodom na MS, začína trénovať a veľmi sa chce vrátiť na ľad. Azda mu to vyjde. Erik Černák mal ostať v Košiciach a hrať seniorský hokej. Na druhej strane však chápem, že bol draftovaný a v klube mu povedia, že má ísť do zámoria. Som však presvedčený, že keby vydržal, bol by herne niekde úplne inde. Zatiaľ je stále len v juniorke, ale dúfam, že si raz zahrá v NHL.
O hráčoch osemnástky
Ľudia rozoberali, či by nemal Zdeno Cíger vziať niekoho z chlapcov do mužstva. Do prípravy by sa teoreticky jeden či dvaja zapojiť mohli, ale ešte je to pre priskoro. Navyše, po šampionáte už nebol čas na skúšanie. Sú tam šikovní chalani, majú talent, ale seniorské majstrovstvá sveta, to je úplne iný level. Určite by tu nemohol hrať štvrtý útok poskladaný z 18-ročných chalanov. To by nezvládli.
O seniorskom šampionáte 2011
Slovensko malo doma najlepší tím, chýbal len Zdeno Chára, ktorý vtedy vyhral Stanleyho pohár. Také mužstvo už asi nikdy nedáme dokopy. Chalani boli pod obrovským tlakom, keďže šlo o prvé MS na Slovensku. Boli tam borci, čo toho mali za sebou veľa, ale aj tak cítili príliš veľkú zodpovednosť a očakávania ľudí, čo sa podpísalo pod konečný výsledok.